Autor je vysokoškolský pedagóg
Spomínam si, ako ma domáci sprevádzali jedným slovenským mestečkom.
Hm, veľa krásy som nevidel: historické námestie rozbil obligátny „obchoďák“ a „kulturák“. I ďalšie stavby socializmu poničili, čo sa dalo.
Urbánny chaos zavŕšili naokolo vytŕčajúce paneláky. K lepšiemu patril len parčík s nejakými pomníkmi.
No mojím sprievodcom sa pýchou dvíhala hruď. Praví patrioti. Ako dobre! To s Bratislavou je to inak. Napriek nepriazni štátu i nepodarenému vedeniu má čo ponúknuť, no frflania, ba až otvoreného nepriateľstva si užije dosť.
Čím to je? Závisť a komplexy? Nevraživosť voči „tým z hlavného mesta“ nie je nič slovensky špecifické, ale nezvykne sa prenášať na mesto samotné. Tu naň zazerajú aj takí, ktorí sa v ňom rozhodli žiť či pracovať. Tých je veľa.
Ale ani v tom Bratislava nie je nijako výnimočná. Masívna urbanizácia je celosvetový fenomén. I keď nie všade bola spojená aj s presunmi na základe etnických či triednych kritérií.
