SME
Nedeľa, 1. november, 2020 | Meniny má Denis, DenisaKrížovkyKrížovky
AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Dánsky kúzelník zostavil skvelý ruský slovník

Začal zbierať slová, keď mal pätnásť rokov. Postupoval písmeno za písmenom, ako idú za sebou v abecede. V strednom veku dospel k písmenu P.

Vladimir Ivanovič Daľ (1801 – 1872), ruský Da Vinci. (Zdroj: WIKIMEDIA/TRETYAKOV GALLERY, MOSCOW)

„Keď som sa blížil k dánskym brehom, silne ma vzrušovalo, že teraz uvidím vlasť mojich predkov, moju pravlasť. Keď som na breh Dánska vystúpil, v prvých sekundách mi bolo jasné, že mojou vlasťou je Rusko.“

Rusi mali veľké šťastie, že Vladimir Daľ, človek, ktorému v žilách koloval koktail krvi radu národov, sa rozhodol byť Rusom.

Pritom sa pokojne mohol prihlásiť ku ktorémukoľvek inému etniku, ktorého jazykom plynulo hovoril - a bolo ich dosť. Daľova duša však bola ruská. Jeho sláva by mala byť svetová.

Lenže nie je. Neprávom sa naňho zabudlo. Pritom keby nebolo Daľa, ktorý je niekedy považovaný za ruského Leonarda da Vinciho, nemala by ruština svoj najlepší slovník v histórii, do ktorého ju autor sformoval tak elegantne, že až sa z toho tají dych.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

„Kto v akom jazyku rozmýšľa, tým aj je. Ja myslím po rusky,“ vyhlásil muž, ktorý sa pred 215 rokmi, jedného pochmúrneho novembrového dňa narodil Johanovi Christianovi von Dahle a Márii Kristofovne Dahlovej rodenej Freytagovej z francúzsko-nemeckej rodiny. Až neskôr si Dán Dahl poruštil meno na Daľ.

Ruských predkov bolo u oboch rodičov pomenej. Napokon aj Daľ si o mnoho rokov neskôr vybral manželku s priezviskom trochu neruským - André.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Suržik

Narodil sa v mieste viac ako symbolickom, aj keď svojej symbolickosti nadobudol Luhan (vtedy), Luhansk (dnes) až v storočí dvadsiatom prvom. Rodisko veľkého slovnikára je dnes bojiskom a dva veľké národy sa hádajú, komu patrí a kto tu v neďalekej i dávnejšej histórii zapustil hlbšie korene. Rusi? Alebo Ukrajinci?

O Dánoch, Židoch či Francúzoch sa dnes už akosi nehovorí. Pritom v celej tejto oblasti sa miešali kultúry, národnosti aj nátury úplne neobyčajným spôsobom.

Dnes je Luhansk jedným z najsmutnejších miest na svete, s polorozborenými starými továrňami, ktoré nevyrábali nič už dávno pred tým, než ich rozstrieľalo delostrelectvo. To všetko preto, že obyvatelia Luhanska podporení hlasom z Moskvy, oznámili, že nepatria k Ukrajine, že nechcú do Európy, ale sú vraj samostatní a chcú sa pozerať smerom východným.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Daľ by pozeral, aký jazyk dnes používajú ľudia narodení v rovnakom mieste ako kedysi on. Hovorí sa mu suržik. Vlastne možno by z tejto zmesky mal geniálny jazykovedec a lexikograf radosť.

Slovo suržik napokon v jeho slovníku figuruje, avšak nie ako označenie jazyka, ktorým hovoria obyvatelia východnej Ukrajiny, ale ako termín pre chlieb vyrobený z niekoľkých druhov múky, najčastejšie zo zmesi pšenice a raže.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C4S3W na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M4S3W na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Autorská strana

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Leonardo da Vinci, Ukrajina
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

celoplošné testovanie na Covid-19.
Autorská strana Beaty Balogovej

Ako neprísť o Dušičky počas korony

Covid zasahuje aj do nášho vzťahu s mŕtvymi.

Ilustračné foto.
Internista v nemeckom meste Chemnitz a člen skupiny Lovci šarlatáni, ktorá sa usiluje vyvracať mýty a bludy v medicíne, Roland Oravský.
Premiér Matovič hovorí o prvých výsledkoch testovania.

Neprehliadnite tiež

Píše László Sólymos

Celoplošné testovanie nemôže byť cieľ

Vôbec nejde o nejaké svetové unikáty. Ja stále verím, že ide o snahu.

Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.

Strašidlá (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! – Györe).

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Komentár Petra Schutza

Na prahu fiaska

Destabilizácia vládnutia je na vzostupe druhej vlny to posledné, čo si môžeme dovoliť.

Peter Schutz