Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je politológ zameriavajúci sa na výskum krajnej pravice
Jedna z vecí, ktoré v posledných dňoch zarezonovali na aj tak nie veľmi pokojnej domácej politickej scéne, bol článok Kollárovho ideológa Milana Krajniaka, ktorý sa v ňom označil za nepriateľa liberálnej demokracie.
Tento Krajniakov nie až taký prekvapivý „protiliberálnodemokratický coming out“ vyvolal okrem následnej vlny pohoršenia tej intelektuálnejšej časti populácie aj viaceré kritické reakcie a označenia siahajúce od konzervatívneho heretika až po fašistu.
Čo však Krajniakov článok v skutočnosti najviac pripomína, sú názory v súčasnosti zrejme najznámejšieho enfant terrible európskej politickej scény a po novom aj miláčika populistickej krajnej pravice, maďarského premiéra Viktora Orbána.
Jeho meno sa v poslednom čase v Európe najviac skloňuje práve v súvislosti s jeho prejavom spred dvoch rokov, v ktorom odmietol koncept liberálnej demokracie a zároveň predstavil svoju víziu budovania neliberálneho štátu v Maďarsku.
Súčasné kontroverzné Krajniakove názory do veľkej miery kopírujú niektoré ústredné myšlienky z Orbánových nedávnych prejavov.
Sirény stredoveku: keď križiak svoje siete dotká Vymedzenie sa proti Orientu
Tak Krajniak, ako aj Orbán vykresľujú liberálnu demokraciu ako slabú. Prvý menovaný ponúka vo svojom článku diagnostiku tejto slabosti, spočívajúcu podľa neho v popretí identity západnej civilizácie.
Tú vo svojej odpovedi Hríbovi charakterizuje prostredníctvom známeho a v konzervatívnych kruhoch populárneho klišé o jej troch pilieroch. Tie predstavujú židovsko-kresťanská morálka, grécka demokracia a rímske právo. Absencia prvého piliera potom podľa Krajniaka vedie k čoraz väčšiemu politickému, ekonomickému a morálnemu úpadku Západu, za ktorý je liberálna demokracia spoluzodpovedná.
Viktor Orbán vo svojom minuloročnom prejave na kongrese strany Fidesz hovoril o chorobe ohrozujúcej Európu, ktorej pôvod je podľa neho taktiež duchovnej povahy.
Dôvod vidí Orbán v strate identity a absencii „európskeho ducha“ vychádzajúceho z kresťanstva. Ten vymedzuje vo vzťahu k Orientu síce inými slovami, ale v rovnakom význame ako Krajniak, keď uvádza: „Je nad slnko jasnejšie, že Európa je antické Grécko, a nie Perzia, Rím, a nie Kartágo, kresťanstvo, a nie kalifát“.
Singapur, Rusko, Čína, Turecko, India
Krajniak liberálnu demokraciu označuje za pokryteckú a prekonanú, keďže je podľa neho založená na materiálnom konzume a absentuje v nej nemateriálne jadro. Ľudia, podľa Krajniaka, končiacej sa liberálnej demokracii neveria, pretože im nedokáže zabezpečiť takú životnú úroveň a pocit bezpečia, na aké boli zvyknutí.
Obdobne, keď Orbán vymenúva dôvody, pre ktoré sa podľa neho liberálny režim vyčerpal, tak hovorí o neschopnosti dať Európanom to, čo potrebujú, či už v ekonomickej oblasti, alebo vo sfére bezpečnosti.
Slabosť liberálnej demokracie spočíva podľa Orbána predovšetkým v chýbajúcej konkurencieschopnosti voči neliberálnym formám štátneho usporiadania, akými sú Singapur, Rusko, Čína, Turecko alebo India.
Prvé tri z nich spomína vo svojom texte aj Krajniak, ktorý ich však z dôvodu cudzosti ako zdroje inšpirácie k budovaniu novej spoločnosti explicitne odmieta. Implicitne to robí aj Orbán hlásením sa k svojej vízii európskej civilizácie.
V čom najviac zlyhal Smer Odmietnutie osvientenstva a humanizmu
Kto je podľa nich za tento úpadkový stav západných spoločností zodpovedný? Z pohľadu ultrakonzervatívnej paranoje ide o obvyklých podozrivých.
