Autor je publicista a občiansky aktivista
Jeden zo zdrojov potácania sa západnej civilizácie v posledných rokoch je vraj strata zmyslu a cieľa. Je to stav neznámy u nás niekoľkým generáciám: svoje životy sme prežívali buď v smerovaní do žiarivého komunizmu, alebo v putovaní na Západ, z ruského otroctva domov do Európy, k spoločenstvu západných demokracií.
Generačná vízia bola demokratická a vyspelá Európa a cesta do nej bola jasne vytýčená procesom plnenia podmienok na vstup do EÚ a NATO.
Dnes, keď sme konečne in, je veľká časť verejnosti aj politikov zmätená chýbaním ďalšieho smeru a cieľov. Slovensku vraj chýba vízia.
A nielen Slovensku – v celom západnom svete sa masy obyvateľov a zástupy politikov potácajú, točia v kruhoch, zažívajú nauzeu z chaotického pohybu alebo sú ochromení pocitom, že sa na nich valí lavína.
Objatie Kremľa či križiaka
Zo zmätku emócií umocňovaného chórom facebookových statusov, bludov a dezinformácií ťažia blázni i fanatici vážne ponúkajúci návrat k fašizmu, do slovansko-pravoslávno-korupčného objatia Kremľom, k tomu, čo si predstavujú ako „tradičné hodnoty“ s chlapom hore a ženou pokorne dolu, alebo priamo do stredoveku, v ktorom sa právo prvej noci pre zbohatlíkov plodne kríži so skrvaveným mečom križiaka.
Paradoxom je, že vízia pre časť verejnosti, ktorá slovami básnika stále „vzdoruje zhubným časom“, nikdy nemohla byť jasnejšia ako dnes. Nie je ňou totiž nič menšie ako prežitie.
Prežitie západnej civilizácie a, v horšom prípade, fyzické prežitie ľudského druhu ako takého.
O tom, že dnes ide o prežitie civilizácie Západu s jej liberálnou demokraciou a ľudskými právami, už pochybuje čoraz menej ľudí.
