Debutovať na scéne, kde sa každý politik hrá na nepolitika, kladie nároky na marketing. Aj preto príchod Progresívneho Slovenska pripomína predvianočnú kampaň, ktorá sa nás snaží v postupných dávkach presvedčiť, že „toto nie je to, čo už poznáte“.
Zatiaľ v euroatlantickom priestore: ako už vieme, na hlase získavajú tí, čo kričia, že čo tu je, musí ísť preč. A pomáhajú tak k moci tým, čo už majú narysovaný plán alternatívnej prevádzky. Váhanie progresívcov len upevňuje presvedčenie, že status quo sa kýve od koreňa a nik ho vlastným telom nechráni.
Zatiaľ vo vláde: láskavé poučovanie si osvojuje Danko – a keďže mu ťažko rozumieť, mnohí si myslia, že múdro hovorí. Kontrolovaný amok zažíva premiér Fico, ktorý sa rozhodol pridať plyn – žiaľ, nie v boji s extrémizmom, ale so zvyškami síl, ktoré žiadajú to, čo sme si sľúbili ešte v roku 1989.
Štefunko z Progresívneho Slovenska: Mám ambíciu byť vo vláde Čítajte Na tomto poli idú progresívci na pytačky do regiónov testovať, či majú podporu. Ich ambícia naberať kádre zdola – prihláste sa, kto chcete, a povedzte, čo chcete robiť – má všetky zisky aj risky priamej demokracie. Kto zažil Occupy Wall street, zbystrí pozornosť a zapojí skepsu.
Varovanie: do poslednej chvíle sa OWS chválili, že požiadavky ani lídra nemajú, až ich vládna moc rozohnala a nespokojnosť šla inými kanálmi možno až k Trumpovi.
