Jediné, čo sa dá súčasnej vláde pripočítať k dobru pri financovaní školstva, je viacročný záväzok zvyšovať učiteľské platy. To je pre kvalitných kantorov aká-taká správa, aby neutekali inam, a pre šikovných mladých ľudí náznak, že môžu uvažovať o povolaní učiteľa.
V Česku napríklad sa o platy handrkujú každý rok znova a znova. A bez výborných učiteľov sa so školstvom nedá pohnúť.
Inak však dáva Slovensko na školy oveľa menej, než je priemer vo vyspelých krajinách a za Ficových vlád sa to takmer nezlepšuje.

Pokiaľ by bola myslená vážne tá slávna najväčšia reforma vzdelávania za 25 rokov (minister školstva Plavčan), štát by mal mať pripravené iné peniaze na jej vykonanie.
A ešte k učiteľom - aj bez nekonečného spisovania cieľov a koncepcií by mal minister zariadiť, aby školstvo opustilo povedzme päť percent najhorších učiteľov - veď oproti roku 1989 poklesol počet žiakov základných škôl o 40 percent. A tým zvyšným zdvihnúť platy ešte aj jednorazovo.
Inými slovami - ani v rozpočte na rok 2017 nie sú učitelia, školy a naše deti víťazmi.