Autorka je analytička Asociácie pre medzinárodné otázky (AMO) v Českej republike
Pri pohľade na dlhú prezidentskú kampaň v Rakúsku si možno dobre uvedomiť, ako veľmi sa za posledných pár mesiacoch zmenila atmosféra v západnom svete.
Ešte koncom mája, keď v druhom kole tesne zvíťazil bývalý predseda strany Zelených Alexander Van der Bellen, sa zdalo, že všetko ostane po starom. V ďalej sa zjednocujúcej Európe sa udrží liberálna demokracia, úzke vzťahy s USA pretrvajú.
Po sérii udalostí – najmä po rozhodnutí o brexite, potlačení pokusu o prevrat v Turecku a voľbe Donalda Trumpa za amerického prezidenta, sa táto istota zvoľna rozplýva. Bude Rakúsko ďalšou krajinou, kde uspejú pravicoví, nacionálne založení populisti? Odpoveď nám dá hlasovanie, ktoré prebehne už túto nedeľu.
Slovo „už“ nie je úplne namieste. Tohtoročný rakúsky volebný maratón práve vbieha do svojej štvrtej (!) fázy.
Rakúsky štvorkolový maratón
V prvom kole sa koncom apríla stretlo celkom šesť uchádzačov o prezidentský úrad. Úplne pohoreli obaja kandidáti vládnych strán, sociálnych a kresťanských demokratov (SPÖ a ÖVP).
Suverénne, so štrnásťpercentným náskokom, vyhral Norbert Hofer z pravicovo populistickej Slobodnej strany (FPÖ). Za ním skončil a do druhého kola postúpil nezávislý Alexander Van der Bellen.
“Hofer naďalej tvrdí, že by bol zástancom referenda o ďalšom rakúskom členstve v EÚ, ak by do nej vstúpilo Turecko, alebo sa Únia snažila výraznejšie centralizovať.
„
Už to bola pre Rakúsko zvyknuté na tradičné meranie síl medzi ľudovci a sociálnymi demokratmi, malá revolúcia.
Počas nasledujúceho mesiaca Van der Bellen zmazal Hoferov náskok z prvého kola. Vďaka pestrej koalícii svojich priaznivcov a najrôznejších odporcov FPÖ svojho konkurenta v druhom kole porazil.
Pre Van der Bellena však hlasovalo len o 31-tisíc viac voličov ako pre Hofera a o konečnom víťazstve rozhodli napokon korešpondenčné hlasy.
Takmer prezident Hofer u Zemana
Norbert Hofer bezprostredne po voľbách svoju porážku uznal. Jeho strana však vzápätí vycítila šancu, ako ju zvrátiť a podala proti priebehu volieb sťažnosť na ústavný súd.
Ten dal FPÖ za pravdu v tom, že pri voľbách došlo k sérii nezrovnalostí. Nie k úmyselným manipuláciám, skôr k voľnému výkladu pravidiel a osobným pochybeniam – nevhodnému triedeniu odovzdaných volebných lístkov, sčítaniu hlasov v inom čase ako určuje zákon, neprítomnosti osôb, ktoré by pri voľbách mali byť.
