E volučná teória nás zaradila k opiciam. Kapitalizmus a marxizmus nás premenili na bytosti ekonomické.Nemeckí filozofi nám vzali Boha. Fyzici nás pripravili o ilúziu priestoru a času. Psychoanalýza pátrala po ľudskej duši a našla len uzlík pudov a úzkostí. Vďaka genetike sme sa dozvedeli, že nie sme až takí svojprávni.
A predsa sa tvárime, ako keby sme boli pánmi vesmíru.
Všetko sa zmenilo
A možno máme pravdu. Žiť tak ako doteraz. Vziať objavy vedy na vedomie, ale veľmi sa nevzrušovať. A ďalej si odovzdávať informáciu, človek je posvätná bytosť, a nie iba výsledok vesmírneho rozmaru.
Aj fyzik ako Erwin Schrödinger tvrdil, že v bežnom živote by sme sa nemali riadiť vedeckými poznatkami. Schrödinger mal na mysli asi naše bežné rozhodovanie, našu etiku, a nie, povedzme, konštrukciu počítačov. Lenže skutočne máme žiť podľa konvenčných, bezmyšlienkovito odovzdávaných presvedčení a optimisticky predstierať, že všetko máme pod kontrolou?
Veď ľudský vesmír sa niekoľkonásobne otriasol a nemôžeme s vážnou tvárou dôverovať hodnotám, ktorým verili naši praotcovia. Zmenilo sa naše chápanie prírody, nášho vlastného tela, psychiky, smrti a vôbec celého sveta, ktorý nás obklopuje. Je vysoko pravdepodobné, že existuje nekonečné množstvo paralelných vesmírov, veľmi podobných tomu nášmu, a že i my existujeme iba vďaka nejakej vibrácii.
V skutočnosti nikto z nás nevie, v čom presne žijeme a aká je v tom všetkom funkcia ľudskej bytosti. Nie je pokrytecké zdôrazňovať humanistické hodnoty uprostred prázdna?
Vražda dokonalej bytosti
Náboženstvo sa vedeckých výstredností len tak ľahko nezľakne. Je zvyknuté na zázraky. Za najhumanistickejšie náboženstvo sa, čertvie prečo, považuje kresťanstvo.
Možno preto, lebo kresťania poznajú posvätné práva nenarodených (a možno aj nepočatých) embryí.
