O nedýchateľnom ovzduší sa často hovorí v skutočnom aj v prenesenom zmysle. V oboch prípadoch opodstatnene.
Ukazuje sa, čistota vzduchu môže byť problém aj v súčasnosti. Teda nielen za „socíku“, keď ovzdušie zamorovali produkty bezohľadnej industrializácie. Dnes sa k priemyselným exhalátom pridáva aj doprava a vykurovanie domácností tuhým palivom.
Potvrdzuje sa však, že ochranu klímy (jej čistoty, ale aj životne dôležitú snahu čo najviac zabrzdiť klimatickú zmenu) politické špičky chápu zrejme len ako druhoradú záležitosť.
Napríklad aj ako zdroj biznisu – pripomeňme kauzu emisií či podozrenia známe pod termínom „peniaze v alobale“.
Slovensko sa na jednej strane chváli, že už ratifikovalo klimatický dohovor, no na druhej strane vláda dotuje ťažbu a spracovanie hnedého uhlia. A jej prístupu k nízkouhlíkovej ekonomike či k obnoviteľným zdrojom energie by musel zatlieskať aj Donald Trump...
To sú prejavy vzťahu ku klíme. A tiež dôvod, prečo je vzduch nedýchateľný aj v tom širšom, prenesenom význame.
