Autor je spisovateľ a stredoškolský učiteľ
O ničom vo vesmíre sa nedá hovoriť v budúcom čase a podmieňovacím spôsobom tak ako o školstve. Dôkazom toho sú aj vzletné formulácie, ktoré ministerstvo vo svojom dokumente roka vypustilo na pripomienkovanie odbornej verejnosti.
Opäť, zas a znovu sa učiteľská obec mala začítať do tých istých vyprázdnených slov a fráz, ktorými je odbavovaná prakticky od vzniku štátu. Bŕŕŕ!
To najhoršie však prišlo až potom, ako sa k tomu ľudia so zaťatými zubami prinútili. Sotva vzniesli prvé námietky, prišiel premiér a v podstate všetko, čo zastrešil minister, zmietol zo stola s tým, že celú reformu, aká tu 25 rokov nebola, treba nahradiť akýmsi centrálnym plánovaním podľa potrieb trhu. Bodka.

Načo vyrábať dokumenty a podhadzovať ich na diskusiu? Stačí sa spýtať firiem, koľko potrebujú sústružníkov a vec je vybavená. Rýchlo, efektne a bez prachov.
No a minister ani ťuk. Ani obraz, ani zvuk. Možno pípne neskôr, ale keby aj nepípol, nič sa vlastne nestane, lebo na ozajstnú reformu aj tak nie sú peniaze.