Začalo sa posledné bombardovanie opozičných štvrtí v sýrskom Aleppe. Po tom, ako západný svet definitívne spustil z dohľadu sýrskeho diktátora Bašára Asada. Po tom, ako sa Turecko, člen aliancie NATO, začalo tento rok túliť k nohám ruského prezidenta Vladimira Putina.
Čo veštilo, že následkom potenciálnych útokov nebudú „len“ zverstvá spáchané na civilistoch, ale aj oslabenie schopnosti západných bezpečnostných štruktúr sa takýmto zverstvám brániť.
Sú tu v hre rôzne dynamiky, okrem zverejnenia srdcervúcich fotografií mŕtvych detí v Aleppe. Jednak Turecko nadobro zmenilo úlohu v sýrskom konflikte. Kým pred piatimi rokmi dúfalo v rýchlu zmenu v Damasku, a preto aj otvorilo hranice arabskej podpore rebelov, minulý rok došlo k zásadným zmenám.
Nielenže Turecko zostrelilo ruskú stíhačku, čo bolo zrejme spôsobené tým, že Rusko ich provokatívne posielalo do blízkosti tureckých hraníc. Následne malo čo žehliť, a to s najväčším zahraničným podporovateľom Asada.

Fakt, že nenávidená kurdská opozícia tiež bojovala proti Asadovi a vytvorila v Sýrii de facto samostatnú zónu za tureckou hranicou, spôsobil zmenu v povedomí Ankary, že nepriatelia našich nepriateľov môžu byť aj naši spojenci.