Zásadný faktor zmenenej reality oproti časom pred lehmanmi resp. finančnou krízou je európsky politický priestor.
V zmysle „schengenizácie“, keď vplyv udalostí na národných scénach nekončí na hraniciach, ale šíri sa ďalej. (Sám Schengen s „voľným pohybom vplyvov“ nemá spoločné nič, a ešte menej Lisabon.)
Agendy typu rakúska vláda so „Slobodnými“ alebo bez, resp. referendum obsahovo podobné zajtrajšiemu v Taliansku, aké už bolo v roku 2006, určite svoju dôležitosť mali. Mocensko-politicky však v „predlehmanovskej“ Európe nedelili ani nenásobili.
Hofera by mainstream pred 10 rokmi diabolizoval tak ako teraz, avšak jeho prípadná výhra by žiadny presah nemala ani na V4. Nevraviac o Holandsku (Švédsku, atď.), kde by v r. 2006 ani netušili, či Hofer sa je, alebo pije, kým dnes sa vopred analyzuje, či a koľko pomôže – ak vyhrá – Wildersovi, Švédskym demokratom, atď.

Je to dramaticky iný svet. Pričom internacionalizácia otázky Hofer/Van Bellen je nič – doslova nič - oproti talianskemu „potu“.