Autor je komentátor Bloomberg View, sídli v Berlíne.
Ruský prezident Vladimir Putin mal takmer pravdu, keď v sobotu povedal, že spomienka na Fidela Castra, kubánskeho revolučného vodcu „navždy ostane v srdciach ruských občanov“.
Vďaka môjmu detstvu a ranej dospelosti v Sovietskom zväze ani ja na Fidela nikdy nezabudnem – hoci spomienky naňho určite neskladujem v srdci.
Pozrite si päťdesiat rokov Castrovej vlády v obrazoch (fotogaléria) Čítajte Pre mladých sovietskych pionierov bola Kuba romantickou legendou, príkladom toho, ako sa maličký ostrov môže postaviť americkému imperializmu. Pionierske oddiely pomenúvali po Josém Martím a Che Guevarovi. Tí z nás, ktorí sa učili po španielsky, sa tento jazyk učili ako ten, ktorým sa rozpráva na Kube.
To bola krajina, na ktorej počesť si Josif Kobzon, oficiálny šansoniér Sovietskeho zväzu, prilepil falošnú fidelovskú bradu, pripásal falošný samopal a potom to rozbalil: „Vlasť alebo smrť! To je prísaha nebojácnych. Slnko slobody bude žiariť nad Kubou – vlasť alebo smrť!“
Kuba, moja láska
Zrejme ani po dlhých rokoch neprehlušia úplne zvuky najlepšej kubánskej hudby, akú som kedy počul v Havane a na Floride, Kobzonov hit „Kuba, moja láska“.
Keď som však absolvoval strednú školu, Kuba už bola bremenom. Moskovské obchody boli plné zelených kubánskych pomarančov, ktoré bolo takmer nemožné ošúpať a ktoré mali toľko jadierok, že priam hrkotali. Bolo prakticky nemožné dostať slušné cigarety, ale každý stánok mal niekoľko druhov tých kubánskych, so slávnymi názvami ako Montecristo a H. Upmann, naplnených čiernym cigarovým tabakom takým silným, že sa človek dusil pri pokuse fajčiť ich.
„Ostrov slobody“ mal nejako splácať Sovietskemu zväzu ropu, stroje a vlastne všetko, čo si Kuba nemohla kúpiť bližšie k domovu pre embargo USA. Nemala však veľmi čo predať alebo vymieňať, takže sme dostávali vždyzelené pomaranče a vražedné cigarety, zatiaľ čo ona si narobila v ZSSR sekeru až 35 miliárd dolárov.
Spomínam si, ako som si spieval na melódiu Kuba, moja láska:
Kuba, vráť nám chlieb,
