Keď pred časom zostali redaktori z Népszabadságu pred zamknutými dverami redakcie, premiér Fico použil tento prípad ako kontrastnú látku. Kaczynski, Babiš a Orbán zaberajú médiá a menia ich na svoje tlačové agentúry, kým Slovensko hviezdi v rebríčku slobody tlače.
A pritom všetko mohlo byť inak. Podobne, ako premiér Fico aj minister Kaliňák zdôraznil, že Smer mohol počas minulého volebného obdobia zo slobody médií ukrojiť, no neurobil to. A papier a obrazovky sa odvďačia takto!
Tu zastaňme na moment a priložme ucho. Premiér a minister vnútra nám odkazujú, že sa máme dívať cez plot k susedom. Odkaz je významný v tom, že sa máva slobodou tlače nie ako demokratickou samozrejmosťou, ale akousi láskavosťou. Mohli ubrať, neubrali a za to si zaslúžia lepšie služby.
S vedomím, že slobodné médiá negarantuje vlastne ústava, ale dobrá vôľa premiéra, sa bude inak písať. Traste Kaliňákovou stoličkou, pretriasajte Lajčáka a Kočner zase čosi vyklopí. Popri tom, že premiér sa spravodajsky spolieha na chlapíka z mafiánskych zoznamov, je ešte aj "jedna baba povedala" nie odveci zdroj.

Keď má premiér pocit, že médiá sú vlastne už obsadené - v službách opozície -, len ukazuje, že na ich nezávislosť aj tak neverí. Buď ich má jeden, alebo druhý. Z tejto myšlienkovej sféry je aj Hrnkov (SNS) výrok o tom, že RTVS nenadŕža koalícii ani opozícii, ale niekomu tretiemu.
Číž (Smer) aj tuší komu: liberálom, ktorí sú podľa neho v médiách nadreprezentovaní s ohľadom na to, že voľby vyhral Smer. Akési ideologické kvóty by preto neboli nápadom od boku, ponúkame na spracovanie pod hlavičkou "médiá s ľudskou tvárou".