Populizmus sa dá poraziť – zdalo by sa vhodné povedať pri pohľade na výsledok rakúskych volieb, ktorý s prekvapivým náskokom posiela do Hofburgu umierneného Van der Bellena.
Než sa dozvieme, prečo platí pravý opak, doprajme si letmý pohľad na Viedeň deň pred voľbami. Okrem plagátov v uliciach mesta nič nenasvedčuje, že sa schyľuje k finále sedemmesačného volebného maratónu sprevádzanému nezvyčajne ostrou kampaňou.
Davy ľudí sa tlačia na vianočných trhoch pred Radnicou a ďalších miestach v centre, akoby rakúsky pokoj a blahobyt nezávisel nijako bytostne od toho, ako prezidentský súboj dopadne.
Napokon prezident v Rakúsku nemá veľmi silné právomoci. A Hofer vstupujúci do politiky pred dvoma desaťročiami s radikálnymi názormi predsa len trochu „vymäkol“ v snahe osloviť širšie spektrum voličov.
Napríklad už nevystupoval razantne proti EÚ, o takzvanom öxite uvažoval len v prípade silnej centralizácie Únie, a tiež ak by do nej vstúpilo Turecko, čo nie je otázka najbližších desaťročí.
