Úžasná reakčná rýchlosť, s akou sa europolitici pustili do jasania nad Van der Bellenom, mala svoju zdravú apeninskú pointu.
Vedeli, že hra na úspech a „front foot“ nad populistami sa rozplynie vo chvíľu, až začnú chodiť výsledky z Ríma. Mali pravdu, van der Bellena si užili len krátko.
Taliansky premiér Renzi po prehre v referende podá demisiu Čítajte Dobrá správa z Rakúska, ale...
Ten iste zostáva skvelou správou. Niežeby Hofer bol viac než populista, silnejšie slová sú prepálené, s migračným svetonázorom je asi päť centimetrov napravo od rakúskeho mainstreamu. (Presne tam, kde slovenská vláda a V4 – nevedno prečo sa však ako extrémisti netitulujú.)
Avšak skutočnosť, že bol marketingovo „budovaný“ ako „moment Trump“ v EÚ, hrozila presahom na veľa spôsobov. Trebárs už do krajských volieb na SR, „small issue“ francúzskeho prezidenta či neskôr Nemecko nespomínajúc.
Keby sa s Rímom spároval vo Viedni nie Van der Bellen, ale Hofer, tak advent-neadvent, iliberálna kontrarevolúcia už začala víťazný pochod Európou.
I tak je zle, samozrejme. Veľmi, veľmi zle.
Dôležitosť talianskeho referenda
Taliansky výsledok je politicky nepomerne ďalekonosnejší než rakúsky.
