Autor je pedagóg a publicista
Predstavte si, že chcete natočiť film o najhlbšom morálnom úpadku v ponovembrových dejinách Slovenska.
Vedeli by ste nájsť horší príklad porušenia ľudských práv, zákona a terorizmu na vlastných občanoch, ako bol únos prezidentovho syna? Film Únos, ktorý príde do kín začiatkom marca 2017, nám premietne temnotu deväťdesiatych rokov ako nočnú moru. Našu vlastnú a celoštátnu.
Je rozdiel povedať, že vražda a únos sú nepekné zločiny alebo skutočne vyšetriť, ako sa vlastne vražda a únos stali. Či presnejšie ich potrestať, pretože v kauze únosu vyšetrovanie prebehlo.
Možno by nové vyšetrovanie únosu prezidentovho syna a vraždy policajta ukázali, že sme kydali dvadsať rokov na nesprávnych ľudí hnoj a vtedajší predseda vlády či šéf tajnej služby sú vlastne nevinní.
Nad tým nepremýšľa JUDr. predseda vlády? Alebo tiež pozná výsledky a chce kryť strojcov brutálneho štátneho zločinu?

Odpustiť sa dá len vinnému
Logika princípu amnestií hovorí, že ak je niekto odsúdený, môže mu najvyššia autorita v štáte udeliť milosť. Na udelenie milosti teda musí niekto prejsť vyšetrovaním, dokazovaním a odsúdením. Až potom môže žiadať, aby sme mu trest prepáčili.
V prípade únosu prezidentovho syna a vraždy policajta nastala bizarná situácia, keď vtedajšia moc na čele s predsedom vlády Mečiarom ako neplnohodnotným prezidentom zneužila svoje postavenie a amnestovala skutok a ľudí pred tým, ako sa vôbec dokončilo vyšetrovanie toho, čo sa stalo.
Už len toto zneužitie malo stačiť na obžalobu z vlastizrady a zneužitia funkcie.
Vedel vtedajší predseda vlády Vladimír Mečiar, ako sa stali únos Kováča mladšieho a vražda mladého policajta Remiáša?
S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vedel, takže vlastne potvrdil, že vyšetrovatelia rozplietajúci nitky najhoršej politickej kauzy v dejinách ponovembrového Slovenska smerovali správnym smerom k odhaleniu prepojenia tajnej služby, mafie a politických špičiek pri snahe ovládnuť mladú slovenskú demokraciu.
