Autor je spisovateľ
Čerti vrazili do izby tak rýchlo, že som sa nestačil ani nadýchnuť.
Určite im otvorila stará mama, videl som ju mihnúť sa za nimi. Chvíľu som sa tešil, že to je Mikuláš, krotič čertov, ako hovorí Dodo. Lenže Mikuláš nemá namaľované ústa od ucha k uchu a červené zuby od rúžu.
Červenozubá je iba stará mama. Mikuláš nemá zuby a ústa vôbec, iba otvor v brade. Načo by mu aj boli ústa, je svätý, a svätí predsa nežerú.
Tatko zrúkol od ľaku tak silno, že keby čerti neboli z pekla zvyknutí, tak sa doserú. Ja som sa, ale len trochu, lebo som veľmi nejedol, aby mi zostalo prázdne brucho na mandarínky, fidorky, horalky, lentilky, kofilu, ľadové gaštany, búrske oriešky a cukrové hady.
„Boha, vy hovädá, to čo vás napadlo takto sem vpáliť?“ zareval tatko. „Šak ma skoro porazilo“.
„Mlč, červ pozemský!“ zrúkol čert s jazykom dlhším ako Dodo Gara, a to je teda čosi, lebo Dodo si ním zakryje celý nos.
Keď to raz urobil pred tatkom, tatko iba hvízdol a povedal: „Nuž, raz budeš vyhľadávaný lizopard, drahý Doduško.“
Druhý čert so zlomeným rohom švacol tatka metlou a povedal: „Ešte chvíľu nás budeš srať a uvidíš!“
