Používajú čoraz silnejšie slová, lebo strácajú cit pre ich váhu. Ak chcú niekomu oponovať, zrazu nestačí to umiernené: myslím si, že sa mýlite. Skôr zakričia: ste nepriateľ národa.
Pokojná sila faktov je prehlušovaná zvulgarizovanou interpretáciou náhodných výsekov reality. Otupujú tak spoločnosť, ktorá na výrazy ako nádej, česť a sloboda už čoskoro nebude schopná reagovať.
Siahajú po slovách s jedovatými ostňami. Tvrdia, že si ich žiada doba. Vraj sú mienené len pre kolaborantov, zapredancov a nepriateľov národa. Rozkopávajú tým hrádzu, ktorá vo verejnom diškurze doteraz ako-tak držala na uzde rasistov, nacistov, xenofóbov a homofóbov. V podstate všetkých, ktorí si myslia, že strach a frustrácia legitimizujú prejavy nízkosti, neohrabanosti a nenávisti.
Vyjadrenia tých, ktorí môžu hýbať spoločnosťou, zrazu fungujú ako adrenalínové injekcie s nepredvídateľným účinkom pre masy. Na oltár chvíľkovej popularity s ľahkosťou obetujú pravdu, lebo tá je už málo atraktívna. A takmer nikdy nenúka radikálne riešenia s okamžitým účinkom.
Patriotizmus: pláštik pre korupciu
Patriotizmus zrazu naberá nový význam. S ľahkosťou maskuje krádeže, klamstvo a korupciu, ktoré sa v jeho opare javia ako činy v prospech národa. A tak sa najnižšie politické inštinkty konzervujú pre ďalšie generácie ako dedičná genetická porucha.
Mnohí politici jednoducho neunesú moc. Najmä ak ju príliš dlho vláčia. Je to ťarcha, pod ktorou sa takmer vždy podlamujú kolená. A tak očakávajú, aby ich ľudia vláčili na pleciach, ako kedysi niesli svojho cisára.
Začínajú veriť, že každé euro, ktoré odlejú z verejných zdrojov na účet svojich ľudí, je len férová platba za službu pre národ. A každá podlosť sa dá ospravedlniť tým, že si ju žiadala doba. Z voličov robia rukojemníkov, keď im tvrdia, že tí, čo by ich mohli vystriedať pri moci, by boli oveľa horší. Tvrdia, že oni najlepšia vedia, čo je a čo nie je v prospech národa. Lenže sa hlboko mýlia.
Novinár nie je asistentom politika
Prácou novinárov je na tento omyl upozorňovať. Odhaľovať akékoľvek porušenie spoločenskej dohody medzi voličom a politikom. A práve túto úlohu novinára mnohí politici nechápu. A ak ju aj chápu, snažia sa ju oslabovať a interpretovať ako protinárodnú činnosť.
Úlohou novinára však nie je pomáhať vláde vytvárať pozitívny obraz spoločnosti, pridávať náter na fasádu, pod ktorou to hnije. Hoci im takú úlohu dala kedysi komunistická strana, tak spoločnosť už toto zadanie dávno zrušila.
