Autor je matematik a pedagóg
Blíži sa koniec roka, vrece sa roztrhne s anketami. Predtým sa rozdávali ceny za kultúrne počiny vlaňajška. Zhodou okolností som sa ako divák zúčastnil na udeľovaní štyroch z nich. Dá sa porovnávať.
Začnem od konca, slávnostnými ceremoniálmi. Ešte donedávna som si myslel, že musia byť nevyhnutne nejakou nepodarenou zmesou „slávnosti“ a hlavne trápnosti. O to druhé sa spoľahlivo postarali moderátori pri cene za architektúru CE.ZA.AR a výtvarné umenie Cena Oskara Čepana.
Naopak, večer pre Anasoft literu zvládli Samo Trnka a Tomáš Hudák super. Nielen, že si všetky nominované diela prečítali, stručne a vtipne zglosovali, ale hlavne počas večera nikoho nenechali na pochybách, že celé je to o knihách.
Zbytočne meditovať, či víťazi sú tí praví. Rozhodovanie býva ťažké – či už je veľa dobrých alebo sú všetci slabí. Ak si to teda porota nechce zjednodušiť, ako keď si Nobelovu cenu za literatúru udelili dvaja členovia jej výboru (zvažovali mimo iných Greena, Bellowa a Nabokova).
Iný prípad je, keď každý z porotcov má favorita a nechce ostatným ustúpiť, vtedy vyhráva niečo slabé. V každom prípade ceny vplyv majú. Nie, že nie.
Napríklad, ak literárny panic siahne po tom vraj „najlepšom“, ktoré ho však napokon nadlho odradí od domácej produkcie, tak je to na škodu. Preto ako kratučký oznam „kto to vyhral“, väčšiu hodnotu máva samotný výber nominantov, lebo tí spravidla rezonujú na verejnosti dlhšie.
