Ak z výkopu povieme, že v USA nikomu ani nenapadlo útočiť na prvý krok Geralda Forda v úrade, ktorým bola amnestia pre Nixona za Watergate, tak vecnoprávne sa neposunieme, avšak pokus oddeliť morálne hnacie motory od ostatných aspektov kauzy to aspoň nejaký je.
Ochranu inštitútu prezidenta – nie osoby Nixona – sa isteže nedá kontextualizovať s ochranou inštitúcie riaditeľa SIS a jeho spolupáchateľov. Pochybnosť, či ťah po rozbití amnestií Mečiara nie je úplný slovenský úlet mimo súradníc, si však priam pýta o „benchmark“ z iného sveta.

Projekt z dielne Dzurinda I sledoval vznešený zámer zúčtovať s mečiarizmom aj trestnoprávne a nastoliť spravodlivosť. Ak sa však o 18 rokov rozhliadneme po SR, účtovalo sa s menším-väčším zásahom po kdejakej linke.
Len na ukazovateli trestnej svieti nula. A čo je podstatné, aj všade tam, kde žiadna amnestia v ceste nestála. Korunným svedkom je Lexa, ktorému vlas neskrivila ani jedna z (cca) desiatich žalôb prokurátora Serbina.