Autor je riaditeľ Centra pre teritoriálne medzinárodné štúdiá pri Filozofickej fakulte Univerzity Komenského
Nové politické projekty a ich možnosti v ďalších voľbách je značne diskutovaná téma napriek tomu, že krajina je čerstvo po voľbách a dôležitejších problémov je nepochybne viac.
Len tak „na fleku“: Slovensko predsedá Rade EÚ, no jeho návrhy na riešenie utečeneckej krízy neprechádzajú. Krajina patrí medzi hlavné bojové polia ruskej informačnej vojny a justícii už asi nikto súdny nedôveruje.
Ak však existuje dopyt verejnosti po diskusii, kto má aké šance, a to napriek tomu, že na najbližšie parlamentné voľby zatiaľ nedovidieť, prečo sa brániť.
Bez vešteckej gule sa síce tváre a mená nových členov vlády vysloviť nedajú, avšak na základe viacerých výskumov, ktoré sme s kolegami v priebehu minulého roka robili, sa o zmýšľaní našich voličov niečo predsa len povedať dá.
Neskromnosť ambícií
Bez potreby menovať je jasné, že žiadna z troch nových politických iniciatív (a to myslíme len tie, čo sa tvária vážne) asi neprichádza s ambíciou preliezť do parlamentu s odretými ušami, pichnúť sa do nejakej koalície za pol dňa a s príspevkom od štátu a jedným ministrom na (eurofondy) bohatom rezorte prežiť do ďalších volieb.
Ambície meniť krajinu, posúvať ju vpred a skvalitňovať ľuďom život preto síce môžu znieť odvážne, ale nie prehnane. Lebo, akokoľvek trápne to je, a mnohí to opakujeme už roky, kľúčové systémy štátneho a verejného života (školstvo, zdravotníctvo, justícia) idú dolu vodou.
A tretia údržbárska vláda opradená korupčnými škandálmi ich nedokáže nielen udržať na stagnujúcej úrovni, ale odčerpávaním financií aktívne prispieva k horšiemu.
