Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie. Je to boj proti nenávisti, ktorá si našla zámienku v náboženstve. A cestuje rýchlejšie než lietadlá a vlaky. Bude sa nás týkať aj potom, keď prestaneme čítať zahraničné správy. Lebo sa neodohráva len na Blízkom východe. Ale v podstate všade.
Džihádizmus, tak ako väčšina sfanatizovaných hnutí, nie je veľmi vyberavý v tom, kto sa stane nepriateľom. Berie životy rovnako z radov kresťanov ako moslimov. Mužov, žien i detí.
Aj keď takzvaný Islamský štát bude porazený, región bude krvácať dlhé roky. Už teraz je jasné, že medzinárodná podpora diktátorom, aj keď sa môžu za určitých okolností javiť ako menšie zlo, žiadnu krajinu nevylieči. Ich vládnutie oberá krajiny o šancu na demokratickejšie zriadenia na desaťročia.
Blízky východ bude ešte dlho hľadať odpovede na otázky, ktoré sme možno zatiaľ ani správne nepochopili.
