Autor je výskumný pracovník v Politickom inštitúte Globsec, venuje sa programu obrany a bezpečnosti.
Rok 2016 bol výnimočný v prísune politických šokov.
Po tom, čo sa Veľká Británia rozhodla prijať smer odchodu z EÚ, po tom, čo si Amerika zvolila Donalda Trumpa (v mnohých ohľadoch najmenej konvenčného prezidenta, aký kedy mal toto privilégium), a keď samotná EÚ zažíva okamih politického „buď-alebo“ a Rusko z toho všetkého politicky profituje, transatlantické spoločenstvo dosiahlo ďalší míľnik.
Aj v dôsledku kumulatívnemu účinku všetkých týchto udalostí sa politická aliancia, ktorá formuje svet ako zrejme žiadna iná, opäť ocitla v popredí debát o stratégii na oboch brehoch Atlantiku – a to možno vnímať aj ako dobrú správu, aj ako zlú.
Kríza je aj príležitosť
Z negatívnej strany ide o to, že tento sedemdesiatročný politický zväzok medzi Amerikou a Európou nikdy nepôsobil tak chabo ako dnes.
Na konci studenej vojny bol Západ (s USA na čele) jediným strážcom medzinárodného usporiadania a boli to predovšetkým jeho vôľa a záujmy, čo určovali stabilitu, blahobyt a bezpečnosť. O štvrťstoročie neskôr žijeme vo svete, ktorý už veru sotva zapadá do tohto príbehu.
Pozitívnou stránkou je fakt, že si žiadne ambiciózne partnerstvo nemôže dovoliť „premrhať“ vážnu existenciálnu krízu, ktorá by riešila korene jeho vnútorného chaosu.
A za vlád amerického prezidenta Obamu aj Amerika, aj Európa mrhajú časom, keď sa vyhýbajú takémuto zamysleniu.
Hoci skutočnosť, že verejnosť povýšila Donalda Trumpa do najvyššieho úradu slobodného sveta, sa mnohým môže zdať ako dosť šokujúca, asi žiadneho pozorného pozorovateľa nemohla prekvapiť úroveň všeobecného úpadku v geopolitickom význame transatlantického partnerstva – keďže tento proces bol kontinuálny, tolerovaný a prevažne ignorovaný. Hoci na druhej strane sa tomuto úpadku dalo aj zabrániť.
Uvedomujeme si hodnotu partnerstva?
Panuje tendencia vnímať tento trend fatalisticky. Áno, je fakt, že dejiny nikdy neustanú, lebo moc sa zvykne pohybovať v neustále sa meniacom medzinárodnom systéme a vzostup Ázie, obroda Ruska a účinok zlyhania miestnych pokusov o transformáciu na Blízkom východe majú celkový negatívny účinok na transatlantické vodcovstvo. Ale príčin transatlantického zúfalstva je určite viac.
