Prešovský snem Smeru je – s rezervou - neudalosť mesiaca. V zmysle, že neuvidíte od začiatku adventu po silvestrovskú noc – a to teda neuvidíte - iný jav, rokovanie, proces atď. s vyššou mierou miniaturizácie významu voči nastaveným očakávaniam.
Komu je abstrakcia z úvodu privysoká, nech si predstaví dve škály od nula do sto tak, že na prvej svieti cifra 4,29 a na druhej trebárs 82,66. Prvá meria politicko-obsahovú hodnotu podujatia, druhá humbug okolo.
Zveličenie sa vylučuje. Zásadným dôvodom je, že aj keby sa na takzvanom sneme niečo udialo – akože sa neudeje –, všetko je dávno naprogramované a nacvičené.
Ani po 17 rokoch bytia totiž neprestáva Smer byť jedinou stranou na svete hlásiacou sa k tzv. štandardu, ktorej snem – teda delegáti zastupujúci členstvo – o ničom nerozhoduje, len jednomyseľne odmáva dva či tri body, ktoré prinesie a prednesie ako „uznesenia“ vodca. (S radkyňou v mercedese.)
