V krajine, v ktorej by boj proti korupcii znamenal viac než len bezvýznamná poznámka vo vládnom programe, by Zuzana Hlávková bola len obyčajnou informovanou mladou ženou, ktorá konala svoju občiansku povinnosť.
Prehovorila o podozrivých praktikách pri organizovaní slovenského predsedníctva.
V politickom systéme so sebareflexiou by premiér urobil všetko, aby podozrenia, že sa peniaze daňových poplatníkov míňali netransparentne, preveril.

Postavil by sa na stranu novej politickej kultúry. V slušnej krajine, by sa minister, ktorý bral jej oznámenie na ľahkú váhu, ospravedlnil.
Namiesto toho ju znevažovali a označili za nástroj protislovenských útokov. Bol to ich odkaz všetkým možným oznamovateľom korupcie – ale Zuzana Hlávková sa nestiahla.
Zvolila si odvahu. A to z nej v našej krajine robí viac než len obyčajnú mladú ženu.