Autori pôsobia v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI)
Médiá sú dôležitým aktérom v zobrazovaní rómskej menšiny a opatrení sociálneho začleňovania. Nielenže informujú o politickej diskusii o tomto začleňovaní, ale majú možnosť sami formovať verejnú diskusiu o tejto téme a prinášať pozornosť na odborné a kvalifikované riešenia na úspešné začleňovanie Rómov.
Inštitút SGI v spolupráci s občianskym združením Romano Kher vypracovali mediálnu analýzu o zobrazovaní rómskej menšiny v najsledovanejších médiách na Slovensku.
Hlavným cieľom bolo zistiť, ako boli politiky v oblasti vzdelávania a zamestnanosti a sociálnej politiky zamerané na vylúčené rómske komunity prezentované médiami v čase pred, počas a po parlamentných voľbách v roku 2016.
V priebehu siedmich mesiacov sme analyzovali spolu 486 mediálnych príspevkov, a to konkrétne 258 v oblasti vzdelávania a 250 v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky.
Neoprávnené zaraďovanie do špeciálnych škôl
Mnohé opatrenia na začlenenie rómskej menšiny prezentované v médiách sa zhodujú s opatreniami, ktoré odborníci a odborníčky odporúčajú najčastejšie.
Najčastejšie sa vyskytujúcim opatrením v médiách vo vzdelávaní bolo znižovanie počtu detí v špeciálnych školách (68 príspevkov). Týmto opatrením sa poukazuje na neoprávnené zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych škôl, t. j. bývalých osobitných škôl, ktoré deťom nedávajú možnosť pokračovať v štúdiu na strednej škole s maturitou a tým výrazne znižujú ich šance sa zamestnať.
Vyššie mediálne pokrytie tejto témy súviselo predovšetkým s medializovanou kauzou neoprávneného umiestňovania rómskych detí do špeciálnej školy v Rokycanoch z konca minulého roka.
Škôlky a školy
V médiách rezonovala aj potreba predškolského vzdelávania (27 príspevkov), ktoré je silno podporované odbornou obcou nielen z hľadiska dostupnosti, ale aj kvality služieb.
Naopak, mediálne menej pokryté ostali odborné opatrenia týkajúce sa skvalitňovania výučby a fungovania základných škôl, ako je zvýšenie počtu podporného personálu (napr. asistenti učiteľa, špeciálni pedagógovia, školskí psychológovia), podpora profesionálneho rozvoja pedagogických zamestnancov, a tak zlepšenie individualizácie výučby a atmosféry v škole.
Tieto opatrenia sa v médiách objavili jednotlivo menej ako deväťkrát. To naznačuje, že v mediálnom diškurze menej rezonovalo skvalitňovanie pripravenosti bežných základných škôl na úspešné začlenenie detí z rozličného etnického alebo socioekonomického prostredia.
Podpora zamestnanosti
V oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky sa dôraz kladol najmä na podporu vytvárania sociálnych podnikov (40 príspevkov), ktoré môžu byť vhodným nástrojom na zamestnávanie znevýhodnených skupín na trhu práce, na Slovensku sa však ich potenciál využíva len obmedzene.
Vysoký výskyt tejto témy sa spájal s pripravovanou vládnou podporou tohto nástroja v regiónoch s vysokou dlhodobou nezamestnanosťou.
Druhým najčastejším opatrením zamestnanosti bolo zlepšenie individualizácie a adresnosti služieb úradov práce (20 príspevkov). Znamená to kvalitnejšiu identifikáciu znevýhodnení dlhodobo nezamestnaných a tým poskytnutie na mieru ušitej asistencie úradov práce pri zvyšovaní zručností a hľadaní si zamestnania.
Mediálny priestor nebol venovaný ani mechanizmom na odstránenie etnickej diskriminácie na trhu práce, ktoré sú odbornou obcou považované za kľúčové pre úspešnú pracovnú integráciu nezamestnaných z rómskych komunít.
Medzi antidiskriminačné opatrenia patria nielen mechanizmy na lepšie nahlasovanie diskriminačných praktík u zamestnávateľov, ale aj sprostredkovanie priamych skúseností medzi zamestnávateľmi a rómskymi nezamestnanými, ktorého cieľom je prekonať predsudky voči rómskym zamestnancom.
A to napríklad prostredníctvom verejného obstarávania, v ktorom by súkromné firmy za účelom vykonania štátnej zákazky museli byť zaviazané zamestnať istý počet dlhodobo nezamestnaných Rómov.
