Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je spisovateľ
Azda najväčším problémom medziľudských vzťahov je, že človek sa nevie vcítiť do druhého človeka. Nevníma ho ako živú, samostatnú bytosť, ktorá má svoj komplikovaný príbeh, ale ako vec. Ako statický objekt umiestnený v priestore, v určitom časovom okamihu.
A pritom každý z nás prechádza zmenami. Vnútornými i vonkajšími. Vonkajšie zmeny druhého človeka, samozrejme, registrujeme, no nad tým, čo všetko sa odohralo a odohráva v jeho vnútri, veľmi nepremýšľame.
Cioran v Zošitoch píše, že aj keď sa náš priateľ z detstva zmenil, vždy sa k nemu budeme správať tak, ako keby za desiatky rokov žiadnymi zmenami neprešiel.
Nemohli by sme zvádzať zápas o prežitie, keby sme pripustili, že aj ten druhý je živá a cítiaca bytosť. Pohodlnejšie je považovať ho za predmet, ktorý nám stojí v ceste a ktorý môžeme presunúť, odsunúť, niekam položiť, odložiť, prípadne rovno odkopnúť.
