Autor je vysokoškolský pedagóg
Na jeseň som videl tri veľké politické výstavy. Je to žáner mne v galérii najbližší, i keď za ním musím zvyčajne vycestovať. Ak chcem vidieť niečo zaujímavé. Ale po poriadku.
Prvá z nich bola v Berlíne. Témou bol kapitál (a kapitalizmus). Na jej počiatku bolo dielo J. Beuysa, The Capital Space 1970 – 1977, vytvorené pre benátske bienále 1980, no záber sa posunul.
Všetko vystavené, „umelecké“ i „neumelecké“ premyslene zapadalo do témy a kurátorského konceptu. Aj pre našinca bola zaujímavá španielska výstava Hard gelatin.
Venovaná bola „tranzitnému“ obdobiu po páde Frankovej diktatúry, no v širšom časovom zábere. „Prechodov“ sme zažili aj my niekoľko, často v pozoruhodnej „soft“ podobe.
Z gardistov sa stávali komunisti a z tých zas plynule draví podnikatelia. Tento fenomén, rovnako ako vpád divokého kapitalizmu do nepripravenej spoločnosti, by si zaslúžil pozornosť.
