Ako cesta z Bratislavy do Trnavy. Rovnaká vzdialenosť oddeľuje najväčšiu masakru súčasnosti od členského štátu NATO. Najmocnejšej aliancie, ktorá však nie je taká mocná, aby zastavila vraždenie v Aleppe.
Boje zastavilo Rusko, no práve tou masakrou a skazou celých štvrtí. A aj na Západe mnohí prebrali jeho rétoriku o tom, že sa len pridalo na stranu legitímneho prezidenta v boji proti teroristom, teda jeho politickým odporcom.

Ako keby boli chemické zbrane, trieštivé a barelové bomby menej teroristické ako nechutné praktiky džihádistov.
A teraz Rusko veľkoryso civilistom hovorí, že nemusia odísť, že boje sa skončili. Nemajú síce kde žiť, ich domy sú v troskách, čakajú ich (v tom lepšom prípade) výsluchy brutálnej tajnej služby, ktorá už na začiatku povstania mučila i deti a medzitým sa v brutálnych praktikách zaiste zdokonalila, no nemusia odísť.
Cynické. Rímska verzia mieru po rusky – vytvorili púšť a nazvali to mierom.