Autor pôsobí na Baltic Defence College v estónskom Tartu
Keď v estónskom Tartu v zime klesne teplota pod - 20 stupňov, nikto tomu nevenuje pozornosť. Rieka zamrzne, pokryje ju sneh a niektorí si následne skracujú cestu po ľade.
Začiatkom roka si tak z mosta mohli mnohí prečítať niekoľkometrový nápis Rossija vyšliapaný v snehu pod ním. V Tartu, estónskom intelektuálnom centre, žije pritom iba asi 15 percent príslušníkov ruskej menšiny.
Pri ceste do Narvy, mesta priamo na estónskej strane hranice s Ruskom, si americký dôstojník vypne telefón a vyberie z neho svoju SIM kartu.
Nazvime to preventívne bezpečnostné opatrenie. Viac ako 90 percent obyvateľov tohto mesta dnes hovorí po rusky pričom pred druhou svetovou vojnou to bola približne tretina. Takto vyzerá skutočný pamätník stalinskej populačnej politiky a povojnovej obnovy.
Silne koncentrovaná ruská menšina spolu s významnými zdrojmi elektrickej energie robí z Narvy a jej okolia jeden z najzraniteľnejších regiónov Estónska.
Na rozdiel od západného Berlína, ktorý bol v časoch studenej vojny hlboko vnútri východného Nemecka, však v Narve nie sú žiadni americkí ani iní spojeneckí vojaci. Obhajoba práv nikým neohrozovanej ruskej menšiny pritom slúžila ako zámienka Kremľa v prípade Donbasu aj Krymu.

Zabudnite na Kaliningrad
Obohraná rozprávka vyčíta NATO budovanie protiraketovej obrany v Poľsku a Rumunsku či rozširovanie aliancie k hraniciam Ruska.