Autor je matematik a občiansky aktivista
Od vojny neuspelo na Slovensku viacero politík týkajúcich sa spolužitia väčšinového obyvateľstva s Rómami.
Stačí spomenúť pokusy o asimiláciu, o segregáciu a vyháňanie Rómov mimo zastavaných území, o premiestňovanie a vysťahovanie (napr. do Čiech). Jedni chápali problém iba na etnickom princípe, iní zastávali riešenie problémov z hľadiska čisto sociálneho.
Všetkým týmto pokusom, často dobre mieneným, chýbala dnes už sprofanovaná komplexnosť a, samozrejme, úprimnosť.
Prevencia strieda represiu
V základe sa striedali dva princípy riešenia problémov spolužitia. Na jednej strane prevencia, na druhej represia.
Prevencia uprednostňovala dôveru, spoluprácu a začlenenie Rómov, zatiaľ čo represia preferovala nedobrovoľnosť, používanie sily, donucovanie a diskrimináciu.
V slovníku represie sa vždy zdôrazňovalo slovné spojenie „dodržiavanie zákonov platí pre každého“ a myslelo sa tým aj dodržiavanie zákonov za každú cenu. Vrcholom represie voči Rómom v minulom storočí bol rómsky holokaust počas 2. svetovej vojny.
Slovník prevencie používal slová z oblasti ľudských práv a opieral sa o solidaritu.
Kráľ Žigmund a vajda Ladislav
Striedanie prevencie a represie môžeme dokladovať od čias najstarších písomných zmienok o pobyte Rómov na území terajšieho Slovenska. Je až zarážajúce sledovať, ako málo sa toho zmenilo v návykoch prístupu väčšiny k menšine za posledných šesto rokov.
V listine kráľa Žigmunda z roku 1423 vieme nájsť príklad ústretovosti, a teda princípu prevencie:
„Kedykoľvek príde tento vajda Ladislav a jeho ľud na naše spomínané panstvá, totiž do našich miest a mestečiek, aby ste tohto vajdu a jemu podriadených Cigánov bez akýchkoľvek prekážok a nepokojov podporovali a chránili, ba aj bránili pred všetkými napadnutiami a útokmi. Ak by medzi nimi samými vznikli nejaké nesvornosti alebo nepokoje zo strany kohokoľvek, vtedy nech ich súdi a oslobodzuje (len) tento vajda Ladislav a nikto iný spomedzi Vás.“
O dve storočia neskôr sa v nariadení Spišskej stolice z roku 1624 s názvom „Štatút o Cigánoch“ (Statutum de Cyganis) objavuje zákaz ich voľného pobytu, a teda princíp represie:
„Aby sa ochránili práva a majetky obyvateľov obcí a miest, netreba ich púšťať do stredu župy a treba ich zovšadiaľ vyhnať.“
Princíp represie nájdeme aj v nariadení z roku 1670 pre všetky obce patriace do samosprávy „kopijníckych obcí“ na Spiši:
„Na koniec sa rozhodlo, aby v tejto stolici Pavol Vajda Cigán so svojimi synmi sa nikde nezdržiaval, alebo bol prijatý na ubytovanie, ale bol považovaný za vyhnanca.
Okrem toho sa udeľuje právo vyhnať alebo zdržať iných Cigánov, kdekoľvek by sa počas troch dní objavili.“
O bohatstve štátu
Významným reformným prelomom riešenia cigánskej otázky v Uhorsku boli nariadenia cisárovnej Márie Terézie v 60. rokoch 18. storočia, ktoré sú ukážkami preventívneho prístupu.
Zvlášť treba zdôrazniť reformy vo vzťahu k širokým ľudovým masám, ktorých základom bola teória o ľude ako o bohatstve štátu. V súlade s touto teóriou boli ťažko prijímané myšlienky o tom, že súčasťou ľudského bohatstva (dnes by sme povedali ľudského kapitálu) sú aj Cigáni a že aj oni môžu byť v Uhorsku užitočnými občanmi.
Naše územie malo to šťastie, že Mária Terézia bola v tých časoch azda jedinou panovníčkou v Európe, ktorá sa svojimi reformami snažila začleniť Cigánov medzi ostatné obyvateľstvo krajiny.
Cigánov považovala za rovnocennú súčasť obyvateľov svojej monarchie, ktorí sa podieľali na vytváraní „bohatstva štátu“.
Ako sa v tomto roku písalo o Rómoch? Čítajte Rozumel im už za Márie Terézie
Na dôležitosť humánneho prístupu upozorňoval aj spišský rodák a učenec Samuel Augustini ab Hortis, ktorý je autorom prvej série odborných článkov o Rómoch v Uhorsku v období rokov 1775 – 1776. Články poznáme pod súhrnným názvom „Cigáni v Uhorsku“.
Augustini ab Hortis sa v celej monografii prejavuje ako humanista, nezaslepený narastajúcimi problémami a ťažkosťami pri realizácii konečného cieľa, ktorý sleduje tereziánske reformy.
Hlavným krédom celej práce je názor, že „Cigáni sú od prírody nadaní skoro na všetko, na čo sú štátu potrební, lenže ich zlá výchova a zlé zaobchádzanie s nimi zadusia všetko, čo je v nich dobré, čo dostali od prírody do vena a robia z nich otrokov zlých vášní a bezhraničnej slobody, ktorú si želajú pre svoj život.“
