Udalosť týždňa I
Tillerson.
Najdôležitejší – potenciálny! - člen Trumpovej vlády je príliš zložitý, aby sa dalo z voleja a natvrdo povedať, že nominácia je rovno z Kremľa, ktorý si takto vyberá prvú splátku za participáciu na kampani víťaza.
To, čo sa vyhlásiť dá už kategoricky, je, že kandidát s lepšími vyhliadkami neprejsť Kongresom ako nositeľ štátneho vyznamenania od Putina sa v USA ešte nenarodil.
Známe slovenské príslovie, radšej trikrát merať, ako sa raz posrať, preto platí zatiaľ aj pre silnú prognózu, že Jalta II je základ svetového poriadku 21. storočia.
Samozrejme, rovnako platí, že ak Tillersona schvália, iba raz sa posrať nebude stačiť. Absolútnou skúškou inštitúcií americkej demokracie, akú ešte nepamätajú a ktorá rozhodne veľmi veľa, je už prebiehajúca interpretačná vojna, že čo vlastne vyplýva z dôkazov CIA a spol. o internacionálnej pomoci Kremľa pre kampaň Trumpa. Hm. Veľmi veľa.
Udalosť týždňa II
Palmýra a katastrofa Aleppa.
Keby nešlo o multidimenzionálnu tragédiu, tak skutočnosť, že islamisti si vzali späť Palmýru, by sa čítala iba ako skvelé vysvedčenie vojenskostrategických kompetencií východnej mocnosti.
Najväčšia humanitárna katastrofa 21. storočia – s prehľadom väčšia než napríklad Srebrenica a obliehanie Sarajeva - je ochutnávkou krásneho nového zajtrajška, keď nedokonalý a chybujúci policajt vloží bezpečnosť sveta do rúk najhoršieho mafiána. Vivat, Obama.
Udalosť SR
Boris a jeho minulosť.
Autorská nepripravenosť na kategorické stanovisko k materiálom ÚPN (a tiež NBÚ) v zmysle, či ide o priame (nezvratné) dôkazy, alebo „iba“ silné či slabšie indície, je úplne irelevantná vo vzťahu k budúcnosti Kollára ako „politika“. (Sotvakomu a málokedy sa podarí nájsť pre úvodzovky lepšie umiestnenie.)
Váhavosť vyraziť ho z kontroly SIS len a iba potvrdzuje, že bezpečnostné bezvedomie slovenskej politickej triedy dosiahlo už štádium terminálne.
Takže – a teraz ide pointa – je de facto už aj jedno, či nejaký (potenciálne) vydierateľný pašerák má do bezpečnostných zložiek vhľad, alebo nie.
Neudalosť týždňa
„Snem“.
Súhlas s predsedom Ficom, že je „nekompetentnosť slovenských médií, že venovali pozornosť tomu, kto sa stal a kto sa nemal stať podpredsedom“, je úplný. Dá sa dokonca prisadiť, že na otázku, čo je absolútna nekompetentnosť, je správna odpoveď zaoberať sa Blanárom & Žigom.