Ako angloamerické vetá, zdržanie sa Francúzska a rusko-čínska podpora sumarizujú „historický úspech“ kandidatúry Lajčáka, hodnotu slovenského predsedníctva sumarizuje tzv. efektívna solidarita.
Priehľadná túžba nepustiť na rodnú hrudu moslima a takto sa vyvliecť z problému, ktorý sužuje európskych sponzorov slovenskej prosperity, je predvianočný selfie Fico III. A môže krajinu uvrhnúť aj do horších ťažkostí ako pocit hanby.
Verme, že to tak nebude. Nad všetky summity, recepcie a afterpárty – s logom i bez – však nesporné je, že Slovensko neporozumelo ani rituálnej jazde. Teda vyzliecť sa na pol roka z kože a simulovať pozíciu bližšie k centru ako k okraju.
Motor škandálu s Evkou, ktorým bolo urobiť slávnosť z ničoho (predstavene loga), len nasvietil podobnosť s amokom Lajčákovho behu. Alfa a omega každého politického aktu, prejavu, produkcie tejto garnitúry, frustrovanej od rána do večera komplexom menejcennosti, je propaganda („historického“) úspechu.
