Daniel Anýž je redaktorom českého Newsweeku.
Od chvíle, keď nastupujúci americký prezident Donald Trump oznámil meno svojho budúceho ministra zahraničia, môžeme čítať v americkej tlači úplne protichodné komentáre.
Podľa jedného názoru je Rex Tillerson, generálny manažér (CEO) olejárskej firmy ExxonMobil, nebezpečnou voľbou. Pre mohutné podnikateľské záujmy Exxonu v Rusku je vraj totiž Moskvou ľahko vydierateľný.
Trumpovu vládu víta aj Wall Street. Povedú ju špekulanti aj boháči Čítajte Ako je to s Tillersonom?
Exxon v Rusku v roku 2012 uzavrel lukratívnu dohodu na prieskum a ťažbu ropy na Sibíri, naplnenie zmluvy však zablokovali americké sankcie uvalené v roku 2014 na Rusko po jeho anexii Krymu.
S Tillersonom na čele diplomacie a s biznismenom Trumpom v Bielom dome je vraj jasné, že Washington sankcie zruší, Moskve beztrestne prejde to, čo USA a EÚ doteraz nazývajú bezprecedentným porušením medzinárodného práva.
Z opačnej strany však počujeme, že kto iný ako Tillerson, ktorý sa osobne pozná s prezidentom Vladimirom Putinom, v Moskve ho rešpektujú a pozná spôsob tamojšieho uvažovania a vyjednávania, by sa mal pokúsiť o zlepšenie vzťahov s Ruskom?
Podľa Roberta Gatesa, ktorý slúžil ako minister obrany Georgea W. Busha i Baracka Obamu a ktorý vraj Trumpa na Tillersona ako prvý upozornil, prinesie šéf Exxonu do americkej zahraničnej politiky „obrovskú znalosť a skúsenosť v rokovaní s vládami a štátnikmi v každom kúte sveta“.
Kde je pravda? Mohli by sme odpovedať obvyklým klišé, že pravdepodobne niekde uprostred. Lenže tak to s Tillersonom, a už vôbec nie s Donaldom Trumpom rozhodne nie je.
Z hľadiska toho, čo žurnalisti, politológovia a všetci ostatní príslušníci tradičného mediálno-politického establisšentu doteraz poznajú, pre nich Donald Trump zostáva, aj ako zvolený prezident USA, jedinečným, až exotickým a v každom prípade stále veľmi ťažko uchopiteľným politickým úkazom.
Ako ním bol od samého začiatku kampane v júni 2015. Jeho štýl bol taký šarlatánsky, jeho názory také škandalózne, že médiá ho okamžite odpísali. Lenže televízie z neho zároveň nemohli spustiť oči, novinári ním boli uhranutí a navyše: z twitteru, z okrajového zdroja „insider“ informácií pre fajnšmekrov, Trump urobil taký hlasný megafón, že médiá chtiac-nechtiac prijali jeho tweetovanie ako samozrejmý spôsob jeho komunikácie s verejnosťou.
Zmení sa Trump?
Ale „Make America Great Again“, čo to má vlastne byť? Do posledných chvíľ médiá neboli schopné brať Trumpa vážne.
