Recenzie roka, s ktorými sa o chvíľu pretrhnú vrecia, budú nabité superlatívmi ako prelomový, zlomový, nová éra, a podobne.
Môžu mať veľa pravdy, 2016 nesie všetky príznaky – brexit, Trump, sýrska katastrofa, EÚ v „polykríze“ (Juncker) – aby sa dalo usúdiť, že tektonické dosky západnej civilizácie sú v takom procese prevrstvenia, že liberálny medzinárodný poriadok má práve v 2016 začiatok konca.
Vzostup síl, ktoré mainstream nazýva extrémistické a populistické (pričom medzi nimi – na vlastnú škodu – veľmi nerozlišuje), sa zdá nezastaviteľný.
O to väčšmi, že rastie podozrenie, že na stranu „zmeny“ sa preklopia – áno, veru – USA. A potom už budú dokonca nezaujímavé (ak nie úplne jedno) aj voľby francúzske, nemecké, talianske.
Scenáru pritakáva aj pomätené to krídlo demokratickej pravice, ktoré tragicky zamrzlo na svojej pravde z roku 2006, že hlavný spor o budúcnosť slobody sa vedie s Bruselom, takže naskákané na „bandwagone“ boja proti migráci a politickej korektnosti si práve uväzuje slučku na vlastnom krku.
