Albert Einstein údajne definoval choromyseľnosť ako robenie toho istého stále dookola, pričom človek očakáva odlišný výsledok – a to ani nezažil roky Roberta Fica ako slovenského premiéra.
Či už ho človek má rád, alebo ho neznáša, Fico je široko-ďaleko najdôležitejší politický líder v dejinách nezávislého Slovenska. Medzinárodne je možno jediným Slovákom, ktorého dokáže väčšina Európanov menovať z hlavy a završuje obdobie predsedníctva v Európskej rade, ktoré treba považovať za relatívne úspešné.
Jeho politické zručnosti – vrátane temného umenia, potrebného, aby sa udržal na vrchole tak dlho – absolútne predstihli celý rad jeho politických konkurentov. Je však stále zrejmejšie, že Ficovi sa míňajú nápady.
Keďže podpora pre Smer je na desaťročnom minime, len asi na polovici oproti obdobiu spred iba štyroch rokov, Fico sa vracia k starej, zúfalej taktike napádania takzvaných „nastrčených panákov” – t. j. vágnych nepriateľov, ktorí sa mu politicky hodia, lebo nedokážu opätovať útok, a vďaka tomu má útočník pôsobiť silne.
