Ťažko čerpať nádej z predstavy, že ultrapravica sa štiepi a tým oslabuje. Skôr vytvára gradiant hnedej, z ktorého si budú vyberať ako zo vzorkovníka tí, ktorým sa Smer nezdal dosť tvrdý, nacionalistický, ľudový, ľudácky.
Smer možno pritvrdzuje zľava, pretože Vzdor či KSS sa ani neobjavujú na radare, takže plocha na plagátovanie je voľná. Zatiaľ však v regiónoch agitujú najmä ultrapravicoví ideológovia. Myslia to, bohužiaľ, úprimne a to ich robí volebne lepkavými.
Napríklad plagáty strany Slovenské hnutie obrody v smeráckej červenej. Predseda Švec zásadne nosí kravatu a jeho zostrih zapadne do krčmy aj kancelárie. Slovníkom sú tiež do voza aj do koča, ale na rozdiel od Smeru pôsobia, že vychádzajú zdola, z autentického srdu partičky chalanov. Tí navyše neprichádzajú spasiť svoj ľud z Oxfordu, ale domácich univerzít.
Hodnotovo v tom majú jasno – ako Fidesz a PiS – o tom niet pochýb. Hovoria, že nadväzujú na zakladajúce listiny Slovenska, čiže ústavou a medzinárodnými dohovormi sa necítia viazaní. To preto, aby mohli hájiť svoju predstavu romantického nacionalizmu z predminulého storočia, keď Slováci vystupovali ako utláčaná menšina v Uhorsku a hľadali si cestu k politickému bytiu.
Takto sme sa to učili v škole: tisícročný útlak, odmietnutie dedičstva Uhorska a cesta k vlastnému štátu za každú cenu. Počas mečiarovských rokov, výpadov SNS a neochoty Smeru sa tento pohľad na slovenskú identitu len posilnil. Ľahko sa teda nadväzuje.
