Autor je redaktor MF DNES
Len ťažko si možno predstaviť v Ankare zložitejšie miesto na vraždu, ako je vernisáž výstavy otváranej veľvyslancom Ruskej federácie.
Spôsob, akým bol v pondelok v priamom prenose pred zrakmi desiatok prominentných hostí a novinárov doslova popravený ruský veľvyslanec Andrej Karlov, vypovedá o súčasnom Turecku mnoho.
O tom, kam krajina odbočila po potlačenom vojenskom puči, ktorý sa v polovici júla pokúsil zvrhnúť v tom čase už čoraz autoritatívnejší režim prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. A tiež, že veľká časť Turkov s týmto smerovaním svojej krajiny nesúhlasí, a to nielen pokiaľ ide o demontáž demokratických slobôd a štátu práva, ale aj o príklon k Rusku a jeho politike na Blízkom východe.
Na jar minulého roku som sa zastavil pri ceste z Ankary v Istanbule. Keď už som aj tak musel v tomto nádhernom meste prestupovať, nemohol som si nechať ujsť zážitok z pohľadu na Zlatý rok, Svätú Sofiu a morský prieliv oddeľujúci Európu do Ázie.
Smútok z Európy
Nebol som tu viac ako desať rokov a odvtedy urobil Istanbul obrovský skok, nie dopredu, nie k Európe, nie k Západu, ale jednoducho inam.
Modernizačne a architektonicky sa toto asi najbohatšie mesto Turecka posunulo vpred, z obrieho Atatürkovho letiska sa dá až do centra dôjsť pohodlne metrom, pribudli pešie zóny, mesto je v dobrom zmysle slova turisticky prívetivé, rekonštrukcie sa dočkali mnohé historicky cenné budovy a pamiatky. Ale tiež sa značne islamizovalo – európsky vyzerajúcich Turkov tú človek stretol len časť.
S mojím známym, vysokým diplomatom na jednom zo západných konzulátov, sme išli po rokoch na pivo, ktorý sa tu zajedá pečenými čiernymi mušľami.
„Táto krajina smeruje preč od Európy, preč od demokracie a my tu, vydesení z prílevu utečencov a pod zámienkou dohody s Erdoganom, nechávame proeurópsku časť Turkov napospas režimu. Univerzitných profesorov, študentov, novinárov, spisovateľov. Majú pocit, že ich Európa, ktorú milovali a do ktorej chceli doviesť svoju krajinu, zradila. A majú pravdu,“ hovoril mi pri rozhovore, ktorý bol síce milý, ale vlastne veľmi smutný. Aj napriek tomu slušnému tureckému pivu.
