„Si tam?“ otázka na skype znela naliehavo.
„Mám niečo veľké. Budete to mať prví...“ napísal mi vášnivý novinár, talentovaný publicista a niekedy trochu politický dobrodruh Rus Kosťa Žultajev. Víťaz minuloročnej ruskej ankety Komentátor roka, analytik známeho uralského servera URA.ru. Ponúkol mi sólokapra. Údajne má dôkazy o tom, že český prezident Miloš Zeman bol zvolený podvodom a ten podvod organizovala skupina ruských politických technológov, poradcov, špiónov a PR špecialistov.
Guláš o Zemanovi
Bola to bondovka. Vrátane tajného odovzdávania peňazí na podplácanie členov volebných komisií, schôdzok v kasínach kontrolovaných ruskými priateľmi prezidenta Vladimira Putina či hackerského útoku na volebné počítačové centrum. Informátor je údajne jedným z tých, ktorí v Česku túto operáciu viedli. Meno neprezradí.
Veľa nezmyslov prepletených zjavnou lžou, nepresnosti, polopravdy, falošné stopy, ale aj pravdivé a logické informácie. Guláš. Kakofónia. Článok napriek novinárskej túžbe byť prvý odkladám do pomyselného šuplíka. O pár dní sa tento paškvil objaví na serveri URA.ru a ihneď potom v mnohých českých médiách.
Živím sa hľadaním, triedením, výberom a spracovávaním informácií takmer tridsať rokov. V poslednom čase sa strácam v mori neoveriteľných protirečivých údajov. Niekedy neviem odlíšiť vierohodnú správu od tej, ktorá nestojí za prečítanie.
Neliečite sa, to je chyba
Peter Pomerantsev to vraj vie. Napísal knihu s depresívnym názvom Nič nie je pravda a všetko je možné. Hatí moju vieru v isté oporné body, v to, čo je nemenné a nespochybniteľné. Pomerantsev patrí medzi najväčších expertov na sovietsku a ruskú propagandu a využívanie najnovších technológií.
Sklamal ma. „Ja sa v tom už takisto ťažko orientujem,“ odpovedal na otázku, ako sa má prostý používateľ internetu v tom informačnom zmätku vyznať.
V posledných mesiacoch sú európske médiá zaplnené článkami o informačnej vojne, ktorú vedie Rusko proti zvyšku sveta. Je to skutočne nový jav alebo sme si to predtým nevšimli?
„V sovietskych časoch hrala propaganda významnú úlohu v súperení veľmocí. Po rozpade impéria sa Kremeľ dlho žiadnou informačnou stratégiou nezaoberal. Zlom nastal niekedy v roku 2004. V čase, keď na Ukrajine došlo k prvej z farebných revolúcií, tzv. oranžovej. Vtedy Kremeľ namieril svoju propagandistickú mašinu výhradne proti Ukrajincom. Európa zostávala mimo jeho pozornosti. Teraz je to iné. Z propagandy a informačnej vojny sa stal oficiálny nástroj zahraničnej politiky Ruska.“
