Článok pokračuje pod video reklamou
Autor je spisovateľ
Tento rok priniesol do spoločnosti viacero varovných signálov o tom, že v hodnotách, ako sú demokracia, sloboda vyjadrovania a sloboda slova, nemáme celkom jasno. Pochopiteľne, po dvoch diktatúrach sa ich ovocie bude rozkladať ešte veľmi dlho.
Vidíme, ako sa v rôznych médiách, najmä v neuchopiteľnom virtuálnom svete internetu bezbreho propagujú všemožné smery, idey, ideológie, dokonca aj hnutia smerujúce k potláčaniu slobody iných.
Skúste latentným aj neskrývaným nacistom vyčítať ich verejné prejavy a hneď sa ozve jačanie o cenzúre a potláčanej slobode slova. Ich autori stále nemajú jasno v tom, kde je ich hranica slobody vyjadrovania, kedy ich právo na svoj názor musí byť korigované etickým princípom.
A ak taký princíp autorovi chýba, nuž ho treba pripomenúť zvonka.
Povedané inak, stretnutie rôznych názorov prebieha na rôznych kultúrnych úrovniach. Ak niektorej strane chýba osobný mravný korektív, potom aj diskusia prináša jednostranný nátlak i agresivitu.
Od slov k činom nebýva ďaleko a medzi prejavy agresivity patria aj zdanlivo neškodné oslavy predstaviteľov diktátorských režimov, či už Tisa, alebo Husáka. Zlovôľu diktátorov nezjemnia ani najkrajšie kytice kvetov, ani stuhy s najkrajšou poéziou, ani slepá oddanosť ich nasledovníkov.
