Autor je profesorom Filozofickej fakulty UK a členom skupiny expertov pre prípravu Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania
Publikovanie návrhu cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVV) pre oblasť vysokých škôl na internetovej stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR 14. 11. 2016 vyvolalo oprávnene vlnu reakcií a diskusií v akademických obciach vysokých škôl.
Ako sa hovorí v úvode dokumentu, účelom tohto postupu bolo predstaviť odbornej verejnosti základný rámec pripravovaných zmien, rozprúdiť o ňom diskusiu a získať spätnú väzbu v podobe konkrétnych podnetov na ďalšie dopracovanie.
Výzva zafungovala
Po vyše mesiaci diskusií sa dá konštatovať, že tieto zámery boli splnené. Uskutočnilo sa päť okrúhlych stolov s odborníkmi, stretnutia a porady s reprezentáciami vysokých škôl (Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl, Študentská rada vysokých škôl) a začalo sa diskutovať nielen na vysokých školách samotných, ale aj v médiách.
Tvorcovia návrhu získali množstvo podnetov nielen na dopracovanie cieľov, ale aj na riešenie ďalších otázok.
Publikované i nepublikované stanoviská jednotlivých vysokých škôl a ich reprezentácií poskytli široký register názorov, od čiastočne súhlasných cez kritické až po prevažne odmietajúce. Takže ďalší zámer – dosiahnuť čo najširšiu zhodu na finálnej podobe cieľov – zostal zatiaľ visieť vo vzduchu.
Najčastejšie výčitky
Preukázali sa prirodzená heterogenita a pluralita názorov a postojov vysokoškolských pracovníkov i funkcionárov, ale aj niektoré nedorozumenia.
Najčastejším z nich bola výčitka na adresu dokumentu, že neobsahuje 1. Analýzu súčasného stavu, 2. Konkrétne postupy na realizáciu navrhovaných cieľov.
Napriek opakovaným vysvetľovaniam zo strany autorov dokumentu, že tieto dve časti ani neboli zamýšľané ako jeho súčasť, pretože ide o budúcnosť, pre ktorú najprv potrebujeme mať víziu, kam sa chceme dostať a aké vysoké školy chceme v časovom horizonte 10 rokov mať, väčšina účastníkov diskusií trvala na tejto požiadavke.
Je to však dobíjanie sa do otvorených dverí, keďže toto má byť súčasťou kompletného dokumentu NPRVV, na ktorom je potrebné ešte nejaký čas pracovať.
Na problémoch sa zhodneme
Začnime však práve otázkou, ktorá je logická a legitímna. Aký je súčasný stav našich vysokých škôl? Nech tento stav pomenujeme a opíšeme akokoľvek („žalostný“, „krízový“ či „marazmus“ alebo dokonca „Augiášov chliev“, ako sa objavilo v médiách), v jeho charakteristike sa budeme líšiť asi len v stupni expresie.
Takto vyzerá Augiášov chliev v školstve Čítajte Skôr sa zhodneme na tom, že tento stav nie je dobrý ani uspokojivý. Jeho príznakmi nie sú len absencia našich VŠ vo svetových rebríčkoch a hromadný exodus študentov do Česka, neefektívny proces tzv. komplexnej akreditácie a systému evaluácie vedeckých výsledkov, extenzívna nediferencovaná sieť VŠ a ich nedostatočné financovanie atď., ale aj netvorivá atmosféra na pracoviskách, neautentická motivácia k akademickej práci, slabá podpora tradičných akademických hodnôt a etiky, neinovatívne praktiky, problematická až nízka úroveň absolventov atď.
Problémov, ktoré sa nahromadili na našich vysokých školách za posledných dvadsaťpäť rokov, je neúrekom a nepochybne dávno nastal čas riešiť ich.
