Autor je básnik a prekladateľ
Všetci ľudia / svetom blúdia, / málokto má / všetkých doma. / A preto sa vymysleli také sviatky, / aby každý zablúdenec trafil spiatky, / aby každý, koho stále cesta láka, / spomenul si, že ho niekde / niekto čaká./
Pri cestách sú tabule, / pri tabuliach cibule. / Na tabule píšu labky / meluzín a vetrov: / SMER DEDINA TVOJEJ BABKY / LEN PÁR KILOMETROV / TADIAĽTO SA IDE SVETOM / A TADIAĽTO DOMOV / TU VÍTAME HOSTÍ / A cibule sú tam na to, / aby každý mohol / plakať od radosti. /
Všetko, čo sa povie, / má byť pravda? / Ktovie. / No vraj už na tieto sviatky / (okrem tratí veľmi krátkych) / budú chodiť všade / vlaky poschodové.
A z rádia čo to hlásia? / Je to správa hlasitá: / – Na sprievodcov obracia sa / SITO – závod na sitá. / Údajne uzavriete rok veľkovýrobou dierok. / A my sme bez dierok. / Odložte nám všetky do vedierok...
Vždy tú báseň zarecitujem precítene, no i tak sa stane, že mi vypadne pointa, a vtedy mi prichádza na pomoc moja žena Oľga, a spamäti ju dopovie:
