Do budovania Dankovho premiérskeho imidžu sa oprel ostrý protivietor priamo z Polisu. Sme síce tí predposlední – hneď po Ficovi – kto z medzivolebných cifier robí vedu, ale 10 a pol pre SNS je v čelnom rozpore so všetkými marketingovými šarádami, ktoré celú jeseň tlačili Danka do vyzývateľského postavenia.
Čo sa stalo? Je to až do náreku, ale všetka tá kreatívna práca môže vyjsť veru aj na daromnicu.
Aj keď sa Focus tvári, že nič sa nestalo – trinásť klasicky – vzostup (ilúzia vzostupu) si pýta konsenzus meračov. Aspoň čiastočný, ten sa však pokazil. Nad konšpiráciu o vojne agentúr si zaslúži prednosť verzia, že Danko šiel na príliš ambiciózne noty, ktoré sa doplietli nielen subjektívne v Hainburgu, ale aj objektívne na výkone vlády, keď ani voličov SNS nedusia pocity naplnenia a pýchy.

Niežeby v januári či neskôr na jar v Polise nemohli SNS vrátiť nejaké drobné, ale „veľký pochod“ – povedal by Mao – vyzerá inak.