Článok pokračuje pod video reklamou
Svet na chvíľu stíchne. Jasnejšie počujeme hlas blízkych. Aj vlastný. Lebo nekričíme. Na chvíľu uveríme, že svet nie je nevraživé miesto, kde na každom rohu striehnu príšery. Aj tie naše.
Ale akosi nevieme ten pocit, že svet nie je proti nám, preniesť do všedných dní. Lebo neveríme, že sme aj tvorcovia, nielen obete.
Stromček, elektrické sviečky a plastové hviezdičky sú len kulisy, ak nevieme otvoriť svoju dušu, aby tá prijala do seba viac ako len vlastnú rodinu.
Ak svoje hodnoty, ktoré nás prenášajú aj cez zdanlivo nepreklenuteľné priepasti, vyhodíme ako šuštiaci baliaci papier z darčekov, ktoré sme vlastne ani nepotrebovali, ostaneme prázdni.
A ľahšie nás potom niektorí naplnia pocitom, že sme uprostred vojnového poľa, kde stojíme proti všetkým, čo nie sú s nami.
A ostaneme sami. Nech pokoj naplní viac ako len naše domovy. A nech sviatky trvalejšie umocnia to, čo z nás robí dobrých ľudí.
