Vo všetkej piete k obetiam, najciteľnejšie z masakru v Berlíne, prekvapkáva geopolitická narkóza. Padala do nej celá predvianočná Európa.
Rôzni bezpečnostní iluzionisti, vizionári stretu civilizácií či simple hlupáci pritom nefosforeskujú iba na sociálnych sieťach. Napríklad značkový eštebák, ktorý nerozozná ani šiita od sunnita, „nevylučuje demonštratívny teroristický útok v Bratislave“, keďže – teraz pozor – z Rakúska je na skok a žije tam početná moslimská komunita.
Editori, ktorí takýmto a podobným bludom zjednávajú publicitu na Slovensku, by mali ísť na dlažbu ešte pred Silvestrom.
Povedzme si jedno. Zľahčovať, napríklad s Dyerom, že teror je síce veľmi fuj, ale nominálne menej než obete trebárs automobilizmu, samozrejme, nebudeme. Kruciálna čiara je, ktoré riziko svojho pohybu po svete berieme ako slobodne „zakontrahované“ a ktoré už nie.
Na strane druhej. Pravdepodobnosť, že ja budem obeť, je v ráde zlomku milióntiny ešte aj v Nemecku. Politický islam, islamský teror i celá migračná otázka je pre Európu mrzutosť, nie fatálna strategická hrozba.
