Som Američan, ale posledných desať rokov som prežil v Európe. Za ten čas som si uvedomil, že ľudia na oboch stranách Atlantiku majú celkom pokrivený pohľad na tých druhých.
Ak by sme verili európskej tlači, museli by sme si myslieť, že Američania riskujú zastrelenie zakaždým, keď vyjdú pred dom. Kto číta len americkú tlač, mohol by uveriť predstave, že Európania sú vystrašení islamskými útočníkmi skrývajúcimi sa na každom rohu a že nacisti sú na ceste k prebratiu moci. Pokrytie nedávneho berlínskeho útoku je toho dobrým príkladom.
„Naprieč Európou,“ písali New York Times 20. decembra, „je dnes teroristická hrozba súčasťou každodenného života.“
Bývam v Prahe a takmer nikdy sa neobávam, že by som zažil útok. Určite na to nemyslím každý deň a pochybujem, že Európania, ktorý si tento stĺpček prečítali, by mali takéto obavy.
Prakticky vo všetkých prieskumoch verejnej mienky v Európe sú záležitosti ako ekonomika, vzdelávanie a zdravie na vrcholoch rebríčka.
Kedykoľvek premiér Robert Fico skúša strašiť ľudí hrozbou islamistov, Slováci volia niekoho iného. Tak to bolo v roku 2014 v prezidentských voľbách a opäť začiatkom tohto roka. Slováci sa možno obávajú teroristickej hrozby, ale nie natoľko ako bežných záležitostí.
V tom isto článku v New York Times rozoberali, ako útoky ohrozia znovuzvolenie kancelárky Angely Merkelovej v budúcom roku. „Výhľad, že by mohla byť oslabená alebo vylúčená vo voľbách, by bol (pre Úniu) ničivý,“ napísali.
