Zvláštna doba vytvára dojem, že mnohým je osud ruského lietadla ľahostajný. Nie je to pravda.
Boli časy – nie tak dávno, a sú ešte zreteľne viditeľné cez hmlu nostalgie – keď pád komerčného lietadla mal silu nás zjednotiť ako ľudí bez ohľadu na národnosť, politické presvedčenie či inteligenčnú úroveň.
Tobôž, ak by sa tragédia stala na Vianoce a zobrala by životy toľkým mladým umelcom symbolizujúcim ruskú kultúru.
Ale často sa môže zdať, že už žijeme v inej dobe, v ktorej vernosť svojmu klanu a potreba pokračovať v boji (za čo? proti komu?) sú silnejšie než obyčajný ľudský súcit.
Sociálne médiá boli cez víkend hneď plné zvláštnych reakcií na tragédiu ruského lietadla v Soči, a nejde len o nešťastný status (zrejme) mladej ženy, ktorá sa tešila, že Alexandrovovci už „kŕmili ryby“ a že zhasol kultúrny symbol spojený s komunizmom.
Viacerí riešili aj význam speváckeho zboru Červenej armády pre ruskú propagandu, alebo načasovanie a tón oficiálnych vyhlásení našich politikov, akoby kádrovali na základe srdečnosti.
