Autorka je vojnová reportérka
"Bašár, nastal tvoj čas, Bašár odíď," spievali desaťtisíce ľudí po celej Sýrii v uliciach na jar 2011. Speváka Ibrahima Kakúša z mesta Hama, autora slávneho protestsongu, našli v rieke s vyrezanými hlasivkami.
Asad neodstúpil, a začal demonštrácie krvavo potláčať. To už bol čas, keď sa pokojné protesty zmenili na krvavú vojnu, ktorá trvá dodnes.
Podľa rôznych zdrojov v nej zomrelo medzi 200 000 a 500 000 ľudí. OSN uvádza počet obetí 417 000. Polovica Sýrčanov z dvatsaťdva miliónov bola nútená opustiť svoje domovy, pričom cez päť miliónov ich odišlo do zahraničia (do Európy zhruba jeden milión).
Sýrsky režim a povstalci podpísali dohodu o prímerí, oznámil Putin Čítajte Je jasné, že Sýria sa rozdelí
To, čo spočiatku vyzeralo ako boj za slobodu, je dnes vojnou mocností a ďalších krajín, ktoré sa do konfliktu v Sýrii vložili, či už priamo, alebo podporou jednej z bojujúcich strán.
Sýria sa za päť rokov vojny rozpadla na niekoľko častí, pričom takmer polovicu územia ovláda Islamský štát, Asad drží pod kontrolou štvrtinu krajiny, sever ovládli Kurdi a zvyšok je pod kontrolou rebelov.
Každá z bojujúcich strán má pritom externú podporu, čo je napokon jeden z dôvodov, prečo vojna trvá tak dlho. Zainteresovaným stranám ide o to, kto bude ovládať akú časť Sýrie, už dnes je totiž jasné, že sa Sýria rozpadne.
Asad a jeho armáda plne závisia od podpory Ruska a Iránu - dvoch veľmocí, ktoré potrebujú svojho spojenca udržať pri moci, hoci aspoň čiastočne (Irán je šiitský rovnako ako Asad, pre Rusko je Sýria strategickým regiónom a Asad dlhoročným spojencom). Asada navyše podporuje aj libanonský Hizballáh.
V Asadovej armáde dnes bojuje mnoho (podľa niektorých zdrojov až polovica) vojakov zo zahraničia - ide o žoldnierov z krajín ako Irán, Irak, Libanon, Afganistan a ďalšie. Svojich vojakov má na sýrskej pôde aj Rusko, ktoré navyše Asadovu armádu podporuje leteckými údermi.
Sýrske a ruské lietadlá často zhadzujú bomby aj na civilné štvrte miest a ďalšie civilné ciele. Doložené bolo používanie chemických zbraní a barelových bômb proti civilistom.
Ďalší začiatok konca Čítajte Kto dnes bojuje proti Asadovi
Opozícia proti Asadovi pozostáva z desiatok skupín a milícií, ktoré sú viac-menej sunnitské (sunniti tvoria asi sedemdesiat percent obyvateľov Sýrie).
Až do roku 2013 bola hlavnou opozičnou skupinou zvaná Slobodná sýrska armáda, ktorá mala od začiatku podporu najmä z USA a Veľkej Británie. Lenže SSA sa rozpadla na desiatky skupín, z ktorých mnohé ovládli radikálne islamistické skupiny, iné sa pridali ku Kurdom a mnohé z nich zanikli úplne.
"Skutoční hrdinovia, ktorí viedli revolúciu, sú dnes mŕtvi, v zahraničí alebo boli umlčaní," vysvetľuje britský analytik Patrick Cockburn z denníka The Independent.
Medzi najväčšie skupiny, ktoré dnes bojujú proti Asadovi, patrí Ahrar aš-Šám, an-Nusra Džabhat Fatah aš-Šám či Harakat Núr ad-Dín az-Zenki. Majú podporu najmä z Turecka, Kataru a Saudskej Arábie, pričom ich ideológia často nie je o nič lepšia ako v prípade Islamského štátu. Nezaostávajú ani v brutalite: známe sú videá, kde priamo v uliciach brutálne popravujú civilistov či Asadových vojakov.
Teraz sa tieto skupiny sťahujú z Aleppa, ktoré tak celé ovládne Asad. Pod kontrolou rebelov zostane najmä provincia Idlib a pás územia na severe pri tureckých hraniciach. Aj v ich radoch bojuje mnoho žoldnierov zo zahraničia.
Zbrane, peniaze a vôbec všetko, čo potrebujú na boj, prúdi k sunnitským skupinám najmä z Turecka.
"Z výpovedí zajatcov vieme, že si tam velitelia jazdia po peniaze, ktoré potom vyplácajú žoldnierom," povedal mi v novembri v meste Kámišlí na severe krajiny advokát Muhammad Issa.
Zabijeme ťa, kričali naňho džihádisti. Príbeh uneseného kurdského novinára Čítajte Tureckí žoldnieri
Turecko, Saudská Arábia a Katar podporujú v Sýrii od samého začiatku rôzne sunnitské skupiny. A ako sa jedna za druhou vyčerpávajú, kupujú si ďalšie. Nedávno si takto "zaobstarali" niekoľko skupín Slobodnej sýrskej armády, ktorá s podporou Turecka dobyla mesto Džarábulus na severe Sýrie, a ktoré je teraz v podstate tureckou kolóniou.
