Autorka je vojnová reportérka
"Bašár, nastal tvoj čas, Bašár odíď," spievali desaťtisíce ľudí po celej Sýrii v uliciach na jar 2011. Speváka Ibrahima Kakúša z mesta Hama, autora slávneho protestsongu, našli v rieke s vyrezanými hlasivkami.
Asad neodstúpil, a začal demonštrácie krvavo potláčať. To už bol čas, keď sa pokojné protesty zmenili na krvavú vojnu, ktorá trvá dodnes.
Podľa rôznych zdrojov v nej zomrelo medzi 200 000 a 500 000 ľudí. OSN uvádza počet obetí 417 000. Polovica Sýrčanov z dvatsaťdva miliónov bola nútená opustiť svoje domovy, pričom cez päť miliónov ich odišlo do zahraničia (do Európy zhruba jeden milión).

Je jasné, že Sýria sa rozdelí
To, čo spočiatku vyzeralo ako boj za slobodu, je dnes vojnou mocností a ďalších krajín, ktoré sa do konfliktu v Sýrii vložili, či už priamo, alebo podporou jednej z bojujúcich strán.
Sýria sa za päť rokov vojny rozpadla na niekoľko častí, pričom takmer polovicu územia ovláda Islamský štát, Asad drží pod kontrolou štvrtinu krajiny, sever ovládli Kurdi a zvyšok je pod kontrolou rebelov.
Každá z bojujúcich strán má pritom externú podporu, čo je napokon jeden z dôvodov, prečo vojna trvá tak dlho. Zainteresovaným stranám ide o to, kto bude ovládať akú časť Sýrie, už dnes je totiž jasné, že sa Sýria rozpadne.
Asad a jeho armáda plne závisia od podpory Ruska a Iránu - dvoch veľmocí, ktoré potrebujú svojho spojenca udržať pri moci, hoci aspoň čiastočne (Irán je šiitský rovnako ako Asad, pre Rusko je Sýria strategickým regiónom a Asad dlhoročným spojencom). Asada navyše podporuje aj libanonský Hizballáh.
V Asadovej armáde dnes bojuje mnoho (podľa niektorých zdrojov až polovica) vojakov zo zahraničia - ide o žoldnierov z krajín ako Irán, Irak, Libanon, Afganistan a ďalšie. Svojich vojakov má na sýrskej pôde aj Rusko, ktoré navyše Asadovu armádu podporuje leteckými údermi.
Sýrske a ruské lietadlá často zhadzujú bomby aj na civilné štvrte miest a ďalšie civilné ciele. Doložené bolo používanie chemických zbraní a barelových bômb proti civilistom.

Kto dnes bojuje proti Asadovi
Opozícia proti Asadovi pozostáva z desiatok skupín a milícií, ktoré sú viac-menej sunnitské (sunniti tvoria asi sedemdesiat percent obyvateľov Sýrie).
Až do roku 2013 bola hlavnou opozičnou skupinou zvaná Slobodná sýrska armáda, ktorá mala od začiatku podporu najmä z USA a Veľkej Británie. Lenže SSA sa rozpadla na desiatky skupín, z ktorých mnohé ovládli radikálne islamistické skupiny, iné sa pridali ku Kurdom a mnohé z nich zanikli úplne.
"Skutoční hrdinovia, ktorí viedli revolúciu, sú dnes mŕtvi, v zahraničí alebo boli umlčaní," vysvetľuje britský analytik Patrick Cockburn z denníka The Independent.
Medzi najväčšie skupiny, ktoré dnes bojujú proti Asadovi, patrí Ahrar aš-Šám, an-Nusra Džabhat Fatah aš-Šám či Harakat Núr ad-Dín az-Zenki. Majú podporu najmä z Turecka, Kataru a Saudskej Arábie, pričom ich ideológia často nie je o nič lepšia ako v prípade Islamského štátu. Nezaostávajú ani v brutalite: známe sú videá, kde priamo v uliciach brutálne popravujú civilistov či Asadových vojakov.
Teraz sa tieto skupiny sťahujú z Aleppa, ktoré tak celé ovládne Asad. Pod kontrolou rebelov zostane najmä provincia Idlib a pás územia na severe pri tureckých hraniciach. Aj v ich radoch bojuje mnoho žoldnierov zo zahraničia.
Zbrane, peniaze a vôbec všetko, čo potrebujú na boj, prúdi k sunnitským skupinám najmä z Turecka.
"Z výpovedí zajatcov vieme, že si tam velitelia jazdia po peniaze, ktoré potom vyplácajú žoldnierom," povedal mi v novembri v meste Kámišlí na severe krajiny advokát Muhammad Issa.

Tureckí žoldnieri
Turecko, Saudská Arábia a Katar podporujú v Sýrii od samého začiatku rôzne sunnitské skupiny. A ako sa jedna za druhou vyčerpávajú, kupujú si ďalšie. Nedávno si takto "zaobstarali" niekoľko skupín Slobodnej sýrskej armády, ktorá s podporou Turecka dobyla mesto Džarábulus na severe Sýrie, a ktoré je teraz v podstate tureckou kolóniou.