Autor je historik, venuje sa histórii slovenského politického myslenia
Zvykne sa zdôrazňovať, že za mnohé súčasné neduhy v politike môže krátka demokratická tradícia našej spoločnosti. Privedená do krajnosti, vyúsťuje táto kritika do konštatovania o autoritatívnom podhubí, ktorého výsledkom je náchylnosť na vieru v silných jednotlivcov - vodcov a k zatváraniu očí pred ich prešľapmi.
Je však dejinnou iróniou, keď takéto názory zaznievajú v spoločnosti, ktorej nosnou emancipačnou ideou bola ľudovosť až plebejskosť a jej holá existencia bola zabezpečená iba vďaka víťazstvu demokracie.
Už o rok oslávime okrúhle sté výročie zániku monarchie, nezaškodí preto si pripomenúť hlboké korene našej demokratickej tradície.
Štvrtina Slovákov by privítala nastolenie diktatúry Čítajte Osveta alebo panské maniere
Keď sa vplyvom vojenskej porážky Rakúsko-Uhorska v prvej svetovej vojne ukázalo, že sa Slováci ako štátotvorný element stanú súčasťou Československej republiky, bola naša spoločnosť v úbohom stave. Zdeptaní desaťročia trvajúcim národnostným útlakom, nemali sme vzdelanú a národne uvedomelú vrstvu, ktorá by dokázala obsadiť exekutívne miesta v štátom aparáte.
V tomto smere sú výpovedné spomienky Ferdiša Jurigu, ktorý ako dedinský farár karhal začiatkom 20. storočia svojich farníkov za domáce násilie, prostitúciu a šírenie pohlavných chorôb. Keď sa pokúsil zvýšiť hygienickú úroveň slovenského vidieka zavedením splachovacích záchodov, vzbudil nedôveru ľudu, ktorý v tom videl iba falošnú snahu napodobňovať „panské maniere“.
Rovnako depresívne pôsobia dobové výpovede Vavra Šrobára, ktorý bol na prelome 19. a 20. storočia študentom medicíny v Prahe. Šrobár zaznamenal, ako sa silný alkoholizmus prenášal v slovenských rodinách z pokolenia na pokolenie: matky, zavalené poľnými prácami, uspávali svoje deti chlebom máčaným v pálenke.
Je prirodzené, že zaostalosť početných ľudových vrstiev odpudzovala zvyšky slovensky cítiacej šľachty a meštianstva, čo uľahčovalo uhorskému režimu dosiahnutie maďarizačných cieľov. Keď sa národnostnej problematike v Uhorsku venoval škótsky univerzitný profesor Seton-Watson, odhadol okruh slovenskej inteligencie iba na niekoľko stoviek jednotlivcov.
Prieskum o demokracii nás vystrašil. No veľa nepovedal Čítajte Ľudovosť v základoch štátu
Nepočetná politická elita sa však túto nevýhodu rozhodla využiť a urobiť z nej konštitutívny prvok svojho snaženia. Neskorší československý premiér Milan Hodža sa vyjadril jednoznačne: „My Slováci nemáme ani šľachty, ani vysokého kléru, ani veľkopriemyslu, že by nám taktika kázala daktorú z týchto vrstiev šetriť… Sme proletármi krajiny.“
Vznikol tak štátotvorný naratív s jasne demokratickým nádychom.
